Mafia nás spojila 2

Kapitola 46- Interview

Postavili sme sa spoločne za menší pult a čelili všetkým tým novinárom, ktorí boli žhaví za novými informáciami.

Pristúpili ku nám aj dvaja zástupcovia z filmovej agentúry, aby sme vyzneli presvedčivo. Vymenili sme si s Alexom pohľady.

"Dovoľte mi zasmiať sa." Chopil sa Alex mikrofónu.

"Nechcem vyznieť hrubo, ale tá informácia, že som mafián, aj s mojou manželkou, nás úprimne pobavila. Celé je to jedno veľké nedorozumenie."

Chytil ma za pás a pritiahol ku sebe. Musela som sa zasmiať nad tým aký dobrý herecký výkon podáva.

"Myslím, že bude lepšie, keď vám to vysvetlí moja manželka." Odstúpil sa od mikrofónu a mňa ovalil studený pot.

Nemala som pripravenú reč, mala som sa len usmievať a odpovedať na pár primitívnych otázok.

"Ďakujem ti za slovo. Takže, mala by som vám povedať to načo všetci netrpezlivo čakáte. Môžem čestne povedať, že mafiáni nie sme. Celé to je nedorozumenie. Fotky, ktoré boli zverejnené, sú vlastne uniknuté zábery z pripravovaného filmu.

To ma privádza ku tomu, aby som vám predstavila pani Sofiu Duche a jej manžela pána Marca Duche, ktorí nás spoločne oslovili, či by sme si nechceli zahrať v ich filme. Samozrejme, že sme takúto ponuku nemohli odmietnuť. Mrzí, nás, že ste sa o tom dozvedeli takouto formou, ale dúfame, že sme vám teda objasnili nepravdivé informácie. Samozrejme ak máte nejaké dotazy, otázky, tak sa nás môžete pýtať."

Milo som sa na nich usmiala. Videla som ten obdivuhodný pohľad od Alexa. S úsmevom som pristúpila ku nemu a spoločne sme odpovedali na otázky.

Bolo to moje najdlhšie interview. Už som myslela, že po troch hodinách odpovedania, nebudú mať akú otázku položiť, no mýlila som sa. Furt si na nás niečo našli.

Najviac ich zaujímala premiéra filmu, obsah a všetko s ním spojené. Na sto percent som presvedčená, že hľadali nejakú medzeru medzi tým, aby nás mohli usvedčiť za klamárov a predovšetkým mafiánov.

Po piatich hodinách sme interview ukončili. Boli sme všetci už vyčerpaní. Viem ako to znie, že z rozprávania sa človek unaviť nemôže, no z neustáleho klamania áno. Ale za tie herecké výkony by sme si zaslúžili oscara.

***

Doma som si dala kávu a zaliezla do izby a užila si chvíľku sama so sebou. Teda vychádzalo mi to kým sa neobjavil Alex.

Prišiel sa mi ospravedlniť, že sa choval ako debil. Prijala som jeho ospravedlnenie, však každý z nás sa občas správa ako prepnutý.

Pozreli sme si spolu nejaký film, pri ktorom som samozrejme zaspala, takže si to Alex prepol na futbal. Prebudil ma až kuriér, ktorý mi priniesol objednané vianočné dekorácie.

Rozhodla som sa ich navešať. Do Vianoc už ostávalo len pár dní, takže sa to aj patrilo. Pomohli mi aj chalani, čo mi strašne pripomenulo minuloročné Vianoce.

Ostala som stáť v chodbe a len tak spomínala. Ani som si neuvedomila, že sa usmievam.

"Nad čím premýšľaš, poklad?" Objal ma Alex.

"Takto pred rokom sme to tu ozdobovali." Trochu sa zasmial.

"Pamätám si ako si si kýchla a spadla mi priamo do náruče." Pokrútila som hlavou a zasmiala sa.

"Doteraz nechápem, ako si mohol tak rýchlo zareagovať." Mykol plecom a pobozkal ma.

"Viete načo si ja spomínam?" Ozval sa spoza nás James.

"Ako sme spolu piekli medovníky." Zasmiali sme sa nad tým.

"No to teda, len to upratovanie potom." Poznamenal Alex.

"Sa tváriš ako keby si to ty upratoval."

"A nie?" 

"Nie, iba si mi trochu pomohol." 

"No vidíš aj to sa ráta." Umlčal ma bozkom.

"Nejdeme si ich spraviť aj tento rok?" 

"Môžeme." 

Súhlasila som a už som parkovala v kuchyni a diktovala, čo nám treba dokúpiť. Keď sa vrátili z nákupu, tak sme sa do toho s chuťou pustili.

Popíjali sme pri tom vaječný koňak a zabávali sa. Spravila som si pár momentiek z bitky, ktorá sa odohrávala medzi chalanmi.

Samozrejme, že ani mňa neminula, keďže som skončila s kilom múky na vlasoch a tele. Vďačila som za to Nathanovi, ktorému som to oplatila litrom mlieka do tváre.

Užili sme si pekný večer aj noc a aspoň to zlepšilo dojem z celého dňa. Nevedeli sme sa už dočkať rána, aby sme si mohli pozrieť ranné správy a pustiť sa do medovníkov.

Takže keď sme sa ráno zobudili, tak sme sa do toho pustili. Alex nám ešte spravil aj horúcu čokoládu, aby nám spríjemnil ráno.

Pozreli sme si správy a boli sme na seba hrdý. Fakt nám to všetci zožrali a všetci sa tešia na nejaký film, ktorý asi v živote nevyjde, ale to sa dorieši neskôr.

Zvyšok dňa som si užívala sama. Alex dokončoval veci na tom projekte a chalani vypadli niekam na lyžovačku. Chceli aby som sa ku ním pridala, ale odmietla som.

Vybrala som si radšej deň pokoja od všetkého a všetkých. 

♣♠♥

Ahojte, ospravedlňujem sa nevydávanie nových častí, čo vysvetľuje aj časový posun v deji a realite :D