Mafia nás spojila 2

Kapitola 32- Návšteva

Nastal ďalší deň. Hneď ráno prišiel Alex. Chcel privítať mamu a zároveň vymyslieť, čo povieme Kellerovi.

Spoločne sme išli do obchodu. Rozhodla som sa, že spravím mame aspoň tortu na privítanie. Bude dosť sklamaná z toho, že tam otec a Mike nebudú.

"Čokoláda je riešenie." Povedala som si, keď som ju liala na vrch torty.

"To áno." Pritakol Alex a postavil sa za mňa. Objal ma okolo pása a chvíľu pozoroval čo stváram.

"Mohol by si prosím to ovocie vybrať zo sáčku?" Ukázala som na mrazené ovocie.

"Jasné." Pustil ma a vzal si to do rúk. Vysypal to do misky a jeho práca bola hotová. Teda on si ešte pridal, že to ovocie má aj zjesť.

"Alex, ja to ovocie potrebujem." Povzdychla som si, keď polka misky bola fuč.

Pozrel na mňa psími očami a nenápadne si chcel zobrať ešte pár kúskov.

"Posledné, dobre?" Šťastné prikývol a vzal si. Misku položil na linku a oprel sa o stôl.

"Počuj a prečo vlastne nemôžu prísť?" 

"No podľa toho, čo mi povedal, tak viem, že obchody idú do hája. Niečo sa kazí." Síce som na neho nevidela, ale isto zmraštil obočie k sebe.

"Myslíš, že niečo LA chystá?" Zvrtla som sa ku nemu čelom. 

"Obávam sa, že áno." Povzdychol si a zamyslel sa.

"Mali by sme spraviť zasadnutie. Prejednať, čo podnikneme ďalej, opatrenia, a tak, musíme byť pripravený." 

"Súhlasím." Pritakla som a vrátila sa ku torte.

Alexander išiel po mamu sám. Ja som nemala ešte tortu hotovú a trebalo ju dokončiť. Stihla som to len tak tak.

"Ahoj." Zvítala som sa s ňou. Ani ma poriadne neobjala a hneď sa ma opýtala, že kde sú ostatný.

"Nemohli prísť, lebo..."

"Nie! Nechcem to vedieť. Vždy je mafia na prvom mieste." Rozčúlila sa, ale v jej hlase bolo počuť tŕpke sklamanie. 

Zatočila sa jej hlava a takmer spadla na zem nebyť mňa a Alexa. Zachytili sme ju a posadili na stoličku.

Rýchlo som nabrala do pohára vodu a podala jej to. Trochu si odpila a vďačne na mňa pozrela.

"Mami, nesmieš sa takto rozčuľovať." Pokarhala som ju. 

"Ja viem, ale." Pozrela na mňa so slzami v očiach.

Zabolel ma ten pohľad. Bolo mi hrozne aj za nich, nie len za ňu. Veď je to jej rodina, ktorá s ňou mala byť.

Otec jej to robí neustále a Mike už v poslednej dobe tiež. A ja nemám ani len toľko rozumu ju ísť pozrieť. Za celý rok som ju nebola pozrieť ani raz.

Ako rodina sme ju úplne sklamali. Nečudujem sa, že mala infarkt, keď bola na všetko sama a nikto sa jej nijakým spôsobom nevenoval.

"Alex, veď mne je zle zo mňa samej." Povzdychla som si a posadila sa na kraj postele.

Mama poďakovala za tortu a išla si ľahnúť. Alex ma pozorne počúval a jedol svoj kúsok koláča.

"Jessica, ale tvoja mama ti nemôže predsa zazlievať, že ťa otec vydal za mňa."

"Veď ale o to tu nejde."

"A o čo teda?" Zmraštil obočie.

"No, proste o to, že som sa na ňu vykašľala!"

"Ty? A ako prosím ťa?"

"Že som s ňou nebola skoro celý rok a pozri kam ju to až dostalo."

Posadila som sa na posteľ a chytila si hlavu do rúk. Alex si ma vzal do lona a hladil ma po vlasoch.

"Jess, ale ty si mala iné veci na starosti a iné problémy. Ona nemôže od teba očakávať, že s ňou budeš stále."

"Ja viem, ja viem." Ticho som mu pritakla.

Nastalo ticho. Obaja sme boli vo svojich myšlienkach. Ani neviem ako, ale zaspala som. Prebudila som sa uprostred noci.

Alex pokojne spal. Potichu som sa postavila z postele a odišla von z izby. Vyšla som na terasu. Potrebovala som trochu čerstvého vzduchu.

Hviezdy žiarili na celej oblohe. Dívala som sa na tú nádheru. Nad ničím som nepremýšľala. Môj rozum bol proste vypnutý.

Pokojne som sedela v kresle. Začala som driemať, no prebral ma obrovský rachot. Vyletela som na rovné nohy a rozbehla sa dnu. Hluk išiel hlavne od predného vchodu.

Už keď som sa blížila do chodby som počula cudzie hlasy. Mráz mi behal po chrbte. Myslela som, že vyskočím z kože, keď ma niekto zozadu chytil okolo úst a pásu.

"Pšššt." Šepol mi pri uchu a pustil ma. Bol to Alex. Vďaka bohu. Vymenili sme si pohľady. Podal mi do rúk moju zbraň.

"Ozaj nie je nikto doma?" Ozval sa mužský hlas.

"Nie, nikto." Dostal odpoveď. Počuli sme kroky. Smerovali ku nám a my sme museli začať konať.

Vybehli sme hore po schodoch. Alex ostal hore na schodisku a ja som utekala ku mame do izby. Akurát si brala zbraň do ruky.

"LA?" Spýtala sa ma.

"Neviem, nikoho som nevidela, len počula." Pokývala hlavou.

"Alex je kde?"

"Pri schodisku." Opäť len prikývla. Spolu sme vyšli z izby. Podišli sme ku Alexovi.

"Zídem dolu, a keď vám ukážem pokyn môžete aj vy."

Prikývli sme a čakali kým zíde dolu. Obzrel sa, a keď si bol istý, že nik dolu nie je, tak nám ukázala, aby sme ho nasledovali.

Pustila som mamu predo mňa, aby som ju chránila zo zadu. Prehľadali sme celý spodok a nikoho sme nenašli. Vchodové dvere boli otvorené, čo znamenalo, že ušli.

"Kde je mama?" Opýtala som sa Alexa, keď som ju nenašla pri ňom.

"Išla pozrieť, či niečo nechýba, ak to boli zlodeji." Chápavo som prikývla a objala ho.

Zahľadela som sa na stolík. Bol tam malý papierik. Pustila som Alexa a išla ku stolu. Vzala som ho do rúk a prečítala.

♦♠♥♣
Ahojte zlatíčka :)

Dúfam, že vás potešila nová časť aj napriek tomu, že tak dlho žiadna nebola, čo ma mrzí :/

Ďakujem za 30K readings ♥

Moc si toho vážim♥