Kapitola 18- Je tu

3.2K 190 38
                                    


Ubiehal deň za dňom. Už to nešlo tak rýchlo ako doteraz. Všetko sa vlieklo. Alex sa už odvtedy neozval a všetci sa dostali tam kde boli na začiatku.

Lenže už som tu nebola pre nich. Nedokázala som to už viac. Sama som sa ledva držala na nohách. Trvalo mi dlho sa aspoň ako tak vzchopiť.

Dostala som sa do akého si kolobehu. Ráno som vstala s kocovinou, poblúdila som po dome trochu, potom som išla na moje miesto, potom zas domov a von na nejakú párty.

Takto som fungovala už veľmi dlho. Svokra sa nado mnou pohoršovala, James ma neriešil a Mike bol moc zamilovaný.

Neprešiel deň kedy by som sa so svokrou nepochytila, ale keď potrebovala utešiť alebo niečo, tak som jej bola dobrá.

Neskutočne ma to vytáčalo, a tak som sa radšej spakovala a odišla. Vždy som to tak robila a rovnako tomu bolo aj teraz.

Obula som si tenisky a siahla po kľučke, keď sa zrazu za mnou ozval hlas.

"Kam zas ideš?" Spýtala sa ma svokra.

"Vás do to toho nič nieje!" Odvrkla som jej.

"Jasné ideš sa zas ožrať ako taká posledná fľandra na tejto zemi." Prudko som sa otočila a doletela k nej.

Nenávistne som na ňu pozrela a pomaly a zreteľne začala rozprávať.

"Vy si láskavo na mňa hubu otvárať nebudete! Lebo vám prisaham, že ani ten make up na xichte vám nepomôže!" Chytila som jej tvár do ruky a stlačila jej sánku.

"Jessica!" Skríkol po mne James zo schodiska.

"Čo to robíš? Pusti ju!" Pokračoval a dobehol ku nám. Pustila som ju a odstúpila som.

"Ty si sa už načisto zbláznila?" Skričala po mne a vlepila mi facku. Pokrútila som hlavou a usmiala sa.

"Jessica, čo to s tebou sakra je?! Správaš sa hrozne! Ako čistý pubertiak!" Začal do mňa hustiť James.

"Zrazu? Zrazu si si ma všimol? Doteraz som vám obom bola dobrá, len keď ste sa nemali komu vyplakať! Ale viete, čo? Končím! Vystačte si sami! Tak ako som aj ja musela, lebo obaja ste sa na mňa vykašľali! Zbohom!"

Zvrtla som sa na päte a odišla. Ostali tam nemo stáť bez jediného slova, ktoré by mi povedali.

Nemohla som to už viac držať v sebe. Určite nie potom, čo mi povedala svokra a ako sa ku mne zachoval James.

Aj ja som len človek, a aj ja mám len jedny nervy. Mám dosť veľkú trpezlivosť, no nestrpím takéto správanie voči mne.

Bola som smutná, ubolená, sklamaná, nahnevaná, ale aj pyšná na seba. Na to že som im to už konečne povedala a nemusela to v sebe dusiť.

***

Vracala som sa pomalým krokom domov. Myslela som si, že nebudem mať chuť sa tam vrátiť, no niečo ma tam nesmierne ťahalo.

Slnko sa strácalo pomaly za horami, keď som uvidela v diaľke dom. Čím viac som sa k nemu blížila, tým lepšie som počula aký si šum.

Nevedela som k čomu to zaradiť. Ale ten šum ma priam volal, aby som sa ponáhľala domov. 

Siahla som po kľučke na bráne a otvorila si. Ten šum viac a viac silnel. Nevedela som odkiaľ to ide. Obzrela som sa okolo seba a započúvala sa.

Išlo to spoza domu a mne to vtedy doplo. Fontána. Rozbehla som sa ako zmyslov zbavená. 

Zastavila som sa, až keď som ho uvidela. Neverila som vlastným očiam. Stál tam. Pozeral na mňa a doširoka sa usmieval.

Mafia nás spojila 2Onde as histórias ganham vida. Descobre agora