Mafia nás spojila 2

Kapitola 26- Spolu

Zostala som na pláži sama. Nathan si musel niečo vybaviť. Nezazlievala som mu to. Aspoň som si mohla v pokoji vyvetrať hlavu od všetkých ťažobných myšlienok.

Ležala som na deke a opaľovala sa. Pretáčala som si v rukách obrúčku na retiazku. Zrazu sa niekto postavil predo mňa a zakryl tak slnko. 

Neunúvala som sa pozrieť kto mi zacláňa. Lenže on sa nechystal odísť. Povzdychla som si a až vtedy sa pozrela.

Stál tam so smutným pohľadom v očiach. Slnečné lúče mu prenikali pomedzi vlasy.

Podoprela som sa na lakte, zatiaľ, čo on nehybne stál. Obaja sme mlčali. Pozerala som na neho. On mal pohľad uprený na kúsok deky.

"Alex?" Oslovila som ho. Nehlo ním. Videla som na ňom, že ho niečo ťaží, len to nevedel zo seba dostať von.

"Alex, čo sa deje?" Postavila som sa a podišla k nemu.

Stále sa díval na zem. Nemal odvahu mi pozrieť do očí. Začínala som mať strach z toho, čo mi povie.

Chytila som ho za ruku a vtedy sa konečne na mňa pozrel. Mal bolesť vyrytú v očiach. 

"Alex, no tak komunikuj so mnou. Čo sa deje?" Povzdychol si.

"Jessica..." Oslovil ma tichým hláskom.

"Bojím sa o teba, že ťa opäť stratím, že ti ublížim, že to opäť všetko pokazím. Bál som sa priznať, že ťa ľúbim, aby keď tu nebudeš, alebo sa ti niečo stane, tak aby to tak moc nebolelo. Som zbabelec, sebec, debil!" 

"Alex!" Silno som mu stlačila ruku.

"Nenadávaj si..."

"Je to pravda Jess, celú dobu ti len ubližujem, odháňam ťa od seba, aj napriek tomu, že ťa ľúbim." 

Nedokázala som ho už viac počúvať. Ako extrémne sa zožiera a dáva si všetko za vinu.

"Alex, nestratíš ma. Nikam sa nechystám, aspoň nie bez teba. Nechcem, aby to bolo takto medzi nami, lebo to ma ničí. Nevedieť na čom som."

Skotúľali sa mi slzy po tvári. Nechcela som plakať, no to sa nedalo. Bol tak zranený a vidieť ho v takomto stave, zraňovalo aj mňa.

Videla som mu v očiach ako bojuje sám so sebou. Ako nad tým moc premýšľa a rozhoduje sa. Bolo to nekonečné, až kým nevyslovil tú vetu.

"Princezná, ľúbim ťa. Ľúbim." A z očí mu vyšli slzy. 

Dala som sa na špičky a zotrela mu slzy. Pohladila som ho po líci a pousmiala sa. 

"Aj ja ťa ľúbim, Alex." V očiach sa mu roztancovali iskričky šťastia a konečne sa na mňa usmial. Chytil m za pás a zatočil nás.

Položil ma na zem a obaja sme sa smiali. Zahrnul mi vlasy za ucho a sklonil sa ku mne nižšie. Pobozkal ma a bol to jeden z najkrajších bozkov aké som kedy dostala.

*** 

Vrátili sme sa na izbu. Ja som si spravila ešte malú zástavku za Nathanom.

"Nathaniel Sawyera!" Zakričala som na plné hrdlo, keď som vošla na jeho izbu. Pribehol so zdeseným výrazom.

"Čo sa deje?" Spýtal sa ma. Hodila som sa mu okolo krku. Chvíľu nechápal, no napokon ma objal.

"Ďakujem ti."Stisla som ho pevnejšie. 

"To nestojí za reč." Usmiala som sa a ešte chvíľu ho objímala. 

"Čo sa to tu deje?" Ozval sa od dverí James. Pustili sme sa a pozreli na neho.

"Dali sa s Alexom dokopy." Povedal Nathan za mňa.

"To vážne? No konečne!" Zasmial sa a potom zvážnel.

"Ale prečo potom objímaš Nathana a nie Alexa?" Tentokrát som sa zasmiala ja.

"To je nadlho." Prebehla som okolo neho a darovala mu úsmev namiesto vysvetlenia. Odišla som do izby za Alexom.

Ten ležal na posteli a hľadel niekde na strop. Prešla som k nemu a posadila sa na roh postele. 

"Ja nehrýziem." Povedal a posadil sa. Zasmiala som sa. Oprel sa o rám postele a podal mi ruku. Prijala som ju a posadila sa na neho.

Opreli sme si čelá o seba, a tak sme ostali nejakú tú chvíľu. Bola som šťastná, už len z toho, že je so mnou. Že viem, že ma ľúbi, a že ma nechce stratiť.

"Premýšľala si ako osláviš svoje narodeniny?" Opýtal sa ma z ničoho nič.

"Neviem, nijak." Mykla som plecom. Alex sa na mňa zamračil.

"No žiadne také. Niečo vymyslím. Však dvadsať rokov máš len raz, a táto noc je tvoja posledná ako násťročnej."

"Ja viem." Povzdychla som si.

"Jemin Jessica, ja by som mal smútiť to mne tu tiahne na tridsiatku." 

"Alex máš 25 rokov, do tridsiatky máš času dosť." Záporne pokrútil hlavou.

"To aj ty a predsa stresuješ, že už si stará." 

"Ako si oslávil svoje dvadsiate narodeniny?" Začal sa smiať a potom zvážnel.

"To je tajomstvo. Tie časy sú už za mnou." Žmurkol na mňa a dal mi letmú pusu. 

"Ľudia?" Zakričal niekto z predsiene. Postavili sme sa a išli za hlasom. Bol to James. V ruke držal nejaký papier.

"Dnes je nejaká latino party, pôjdeme?" Spýtal sa nás.

"Ja som za!" Objavil sa za ním Nathan so zubnou kefkou v ruke.

"Ja tiež!" Súhlasil Alex.

"Aj Mike a Em sú za, už je to len na tebe Jess." Váhala som.

"Jessica, poď, zabavíme sa, oslávime tvoju poslednú noc ako devätnásťročnej a bude nám dobre." Začal ma prehovárať Alex.

"A budeme spolu." Chytil ma za ruku a usmial sa.

"Ach jaj, fajn pôjdeme." Nakoniec som pritakla. Koniec koncov malá party ešte nikoho nezabila.

♦♣♠♥

Ahojte zlatíčka, ako sa máte? :)

Čo vravíte na dnešnú časť? ♥

Už opravujete známky v škole? :D