Mafia nás spojila 2

Kapitola 39- Podozrivá

Zostala som spať u Alexa. Myslím, že neexistuje lepší pocit, než sa prebudiť vedľa osoby, ktorú milujete a viete, že je to vzájomné.

"Dobré ráno, princezná." Poprial mi, keď som sa zobudila. 

"Aj tebe." Usmiala som sa a spočinula na jeho hrudi. Hladil ma po chrbte a pomaly dýchal. Bolo to pokojné ráno, ktoré však prinášalo rušný deň.

Alex mal nejakú pracovnú schôdzu, tak že hneď po raňajkách odišiel. Išla som aj s Mag do mesta na menší nákup. 

Veľa ľudí na mňa smutne pozeralo. Nechápala som to, až kým sa mi do rúk nedostali noviny. Bola som na titulnej strane aj s Alexom na mieste, kde sme našli telo.

Vrátila som sa, čo najrýchlejšie domov, aby som si ich mohla v pokoji prečítať. Písalo sa tam, že si určite musím prechádzať strašnou traumou a podobné veci. 

Iba som si nad tým povzdychla a neriešila to. Vlastne ono to nešlo neriešiť. Okolo obedu ma prišli navštíviť policajti.

"Dobrý deň, pani DiLaurentisová, prišli sme sa s vami porozprávať o včerajšom nepríjemnom zážitku." 

"Jasné, poďte ďalej." Odstúpila som od dverí, aby mohli vstúpiť dnu. Usadili sme sa v obývačke, kde som ich zo slušnosti ponúkla kávou a vodou, čo však odmietli.

"Pán manžel je preč?" 

"Áno, mal určité pracovné povinnosti, ale čo chvíľa by mal prísť domov." Pousmiala som sa.

"Tak na neho počkáme, alebo?" 

"Tak to mi povedzte vy, či nepotrebujete aj jeho výpoveď?" 

"Myslím, že sa im isto bude hodiť aj moja výpoveď, však páni?" Objavil sa vo dverách Alex. 

"Áno pane." Prikývli.

"Tak teda spustite." Posadil sa ku mne a chytil ma za ruku.

"Ako ste tú mŕtvolu našli?" Jeden z nich kládol otázky a druhý poctivo všetko písal.

"To nie my, ale Mag, náš pes." Prehovoril Alex.

"Vyňuchala ju, keď sme boli na prechádzke." Dodala som.

"Takže neviete ako sa tam mohla dostať?" 

"Samozrejme, že nie." Pohotovo som mu odpovedala.

"Len pokoj, pani DiLaurentisová, je to len súčasť vyšetrovania." Ozval sa zapisovateľ.

"Máte nejaký predpoklad, kto by mohla zavraždená osoba byť?" Prekvapene som na neho pozerala.

"Ako to asi máme vedieť, keď bola celá zmrzačená?" Začínala som chytať nervy.

"Však ani nevieme, či to bol muž alebo žena, podľa toho rozdrapeného tela." Dodala som a znovu som mala pred sebou tú mŕtvolu.

"Ste si skutočne istá, že neviete kto to je?" Prehodil arogantne.

"To nemyslíte vážne! Odíďte z nášho domu, okamžite." Rozhorčene som sa postavila. Alex na mňa prekvapene hľadel.

"Pani DiLaurentisová, buďte si istá, že sa ešte uvidíme, ale za iných okolností, a byť vami si zoženiem dobrého právnika a alibi. Dovidenia."

Zabuchol dvere a ja som ostala stáť ako obarená.

"To som akože podozrivá za vraždu?" Otočila som sa na Alexa. 

"Zrejme áno." 

***

Alex volal jednému známemu, ktorý robí na polícii. Robí tam pre nás, je to taký informátor. Dohodli sa, že večer k nám príde a všetko nám povie.

"Ach jaj, ako keby som toho nemala dosť." Povzdychla som si. 

"Nechcem ti nijako ešte prihadzovať, ale neozval sa ti náhodou James?" 

"Nie, prečo? Mal by?"

"Ja len, že od kedy sme sa rozlúčili na večierku, tak sa doma neobjavil a ani sa mi neozval."

"Skús mu zavolať."

"Asi by som mal, skôr než začnem robiť nejaké unáhlené závery." Prešiel si po zátylku. Podišla som k nemu a dala mu bozk.

"Možno si práve teraz, len užíva s Nathanom." 

"Myslíš si, že oni dvaja sú teda spolu?" Spýtal sa ma neveriacky.

"Áno myslím. Tak nejako som už o tom presvedčená." 

"Idem mu zavolať a podľa toho sa ja rozhodnem." Žmurkol na mňa a odišiel.

***

Prešla asi hodina, kým som išla za Alexom. Jamesovi sa úspešne dovolal.

"No čo? Je s Nathanom?" Vyškierala som sa.

"Áno, sú a verím tej tvojej teórií, že niečo spolu majú." Víťazoslávne som sa usmiala.

"Zajtra príde." Oznámil mi.

"No dobre, však tu býva, ma na to právo." Zasmiala som sa a dala mu rýchlu pusu.

Kým sa zotmelo a nastal večer som si pozrela film. Alex musel pracovať. Naše cesty spojil až zvonček, ktorý sa rozoznel po celom dome.

Zišli sme dolu. Ja som išla do obývačky, zatiaľ čo Alex išiel pre očakávaného hosťa. Do miestnosti vstúpil asi dvojmetrový chlap s prenikavo hnedými očami.

"Pani DiLaurentisová, ja som Addane Hall." Predstavil sa mi.

"Som rada, že vás spoznávam, pán Hall."

"Addane stačí." Prikývla som a posadila sa na gauč. Bol to muž asi okolo štyridsiatky, no celkom pohľadný.

Alex zaujal miesto vedľa mňa a vyzval ho, aby začal vravieť čo vie.

"Obeť bola žena, ale nie hocijaká žena. Bola to Clark." Len čo vyslovil jej meno mnou prešla smrtka. Pozrela som na Alexa, ktorý len na neho ticho hľadel.

"Uvádza sa, že príčinou smrti bolo niekoľko bodných rán do brucha. O zvyšok sa postaral veľmi rozzúrený pes. To svedčí aj o tom, že to mohol byť dôvod prečo Mag našla miesto, kde bola odhodená. Zacítila iného psa, čo ju doviedlo k obeti." 

"To je hrozné." Zhodnotila som a povzdychla si. Zasiahlo ma to, však mi bývala najlepšou kamarátkou a zrazu bola mŕtva.

"Ale prečo je obvinená Jessica?" 

"Lebo ju našla."

"Však som bol s ňou."

"Áno, ale ty si nevyvádzal, keď sa vás začali policajti vypytovať." 

"Takže som sa stala hlavným podozrivým?" 

"Bohužiaľ, ale áno. Tí policajti sú veľmi prefíkaní. Za celé tie roky sa im nestalo, že by nevyriešili prípad, alebo že by mali nejaké nejasnosti. Sú to profíci, ktorým čeliť bude náročné. Mala by si sa pripraviť na psychicky náročný boj, lebo momentálne si ich čierny bod." 

Nevedela som, čo na to povedať. Nemala som slov. Chcela som sa upokojiť v tom, že máme kontakty a tak, lenže sa mi to nejako nepodarilo. Nedarilo sa to ani Alexovi, keď Addane odišiel. 

Deň začínal tak pokojne a končil úplným chaosom, z ktorého som bola neskutočne unavená. Spánkom som si chcela doplniť energiu, aby som nasledujúce dni zvládla.

♦♣♠♥

Ahojte zlatíčka ♥

Ako sa máte? :)

Máte už všetky darčeky pokúpené, alebo ste si to nechali na poslednú chvíľu? :) 

A čo vravíte na príbeh? :)