45

748 76 7
                                    


Fran s úľavou privítala pomoc lovcov. V dave našla Saru a Alisu. Spojili sily a vyrazili vpred. Alisa strieľala ako terorista, Fran vysielala okolo nich ohnivé jazyky a Sara dorazila zvyšných démonov. Sila nepriateľa narastala. Cítili zlo. Sú na správnej ceste.

Dvoch zlovestných šéfov našli v obrannom obkľúčení siedmich trojmetrových démonov s ôsmymi rukami a na štyroch nohách. Oči mali po celej tvári, dokonca aj vzadu, a všetko videli. Boli pripravení brániť svojich vládcov.

„Nejaký plán?" preglgla Sara.

Alisa po nich vypálila, ale ani to nimi nehlo. Fran zosilnila plamene, obalila nimi démonov, ale ani tie nepomohli. Nazúrila sa. „Potvory mizerné!" Hodila po nich horiaci meč. Odrazil sa od tvrdej, šupinatej kože.

Dievčatá vyčerpane zasyčali nadávky. „Dobre, toto je plán," rozhodla Alisa. „Ja ich zabavím, vy mierte na slabiny." Odhodila svoju milovanú zbraň.

„Čo?" Sara zbledla. „Nie si tak trochu sadistka?"

Zagúľala očami. „Slabiny nemajú chránené šupinami," ukázala. „Ja ich nechcem zbaviť plodnosti, chcem ich zabiť. Tak pohnite!" Odskočila asi tri metre od príšer a začala pred sebou zhmotňovať niečo podlhovasté. Bolo to však dosť veľké, aby sa démoni zamračili.

Fran so Sarou sa rozdelili. Sara mala v ruke ťažký meč a zatiaľ čo Alisa čosi tvorila, nenápadne si to namierila medzi predné nohy démonov. Nerátala však s tým, že ich šéfovia nebudú nečinní. Len čo ju zbadali, tasili zakrivené meče a zaškriekali. Boli to dvaja Číňania. Spoznala ich oblečenie. Nejakí mnísi. Nie, mágovia! Nadvihla meč. Triasol sa jej v ruke.

Jeden z nich na ňu vypálil z luku. Šíp jej oškrel ľavý lakeť. Zvrieskla a chýbalo len málo, aby ju bolesť vrátila do tela. Musela sa sústrediť. Kde je tá Fran? A čo do šľaka robí Alisa? Tá podlhovastá vec sa na nič nepodobala.

Musela sa prikrčiť. Meč zmenila na štít, do ktorého sa zabodli úzke šípy. Odhodlane postupovala dopredu.

„Naozaj si taká naivná, lovkyňa?" Jeden z nich sa ozval spoza nej. Od šoku zmeravela. Na krku mala čepeľ meča. Štít jej vypadol z ruky. „Mňa neporazíš. Hlupaňa!"

Zhlboka sa nadýchla. Išla z neho toľká temnota... Chcelo sa jej plakať. No tak, Univerzum, prosila zúfalo. Daj mi silu. Pomôž mi poslať ho tam, kam patrí. Pomôž mi zahnať temnotu. Po líci jej stiekla slza bolesti, keď meč preťal kožu tesne nad jej kľúčnou kosťou.

Univerzum ju však vo svojej spravodlivosti a sile vypočulo. Muž pred ňou predsa porušil jeho zákony. Sarina duša začala jasne žiariť. Pocítila neobvyklú silu. Dobro zahnalo temnotu a jej súper sa zatackal.

Šťastne sa usmiala. Prosila svetlo, aby pokračovalo, aby neprestávalo žiariť. Muž sa pred jej očami začal zvíjať, odháňal svetlo, chcel mu uniknúť, ale uviazol na mieste. Sara pokračovala. Len tam tak stála. Prijímala silu Univerza a neustále mu ďakovala. O pol minúty dobro premohlo temnotu a jej šéf sa zviezol na zem, celý sa triasol a zakrýval si oči. Vír ho okamžite stiahol.

Obzrela sa. Alisina podlhovastá vec sa konečne začala na niečo podobať. Vyvalila oči. Bol to kanón? Skutočný kanón? Alisa len tak z hlavy skonštruovala kanón?

Radšej pátrala po Fran. Našla ju v smrteľnom boji so spoločníkom muža, ktorého práve odrovnala. Oháňali sa mečmi – ona ohnivým, on zahnutým. A démoni si pomaly začali všímať, že niečo nie je v poriadku. To už však mala Alisa v ruke malý plamienok a s úškrnom ho priblížila ku kanónu.

Medzi SvetmiWhere stories live. Discover now