8

920 72 4
                                    


Fran arogantne prežúvala žuvačku a s nohami na lavici čakala, kedy do prázdnej triedy vojde Oliviero. Práve sa hrala na mobile, keď sa objavil. Zdvihla zrak, no inak nezareagovala.

„Ak si si to nevšimla, už som tu. Tak čo keby si sa posadila ako človek?" upozornil ju so zdvihnutým obočím.

Praskla bublinu na žuvačke a uštipačne odvetila: „Načo sa správať ako vyvinutý živočíšny druh v pavilóne opíc?"

„Ako prosím?" zdvihol hlas.

„Počul si," mávla rukou. „Tak, čo keby sme sa dohodli, že ja pôjdem domov a ty zabudneš na to, že mám podobné písmo ako Eleri?"

Oliviero sa naklonil cez lavicu a zblízka jej pozrel do tváre. „Som tvoj učiteľ, ak si si nevšimla. A pokiaľ viem, z matematiky prepadáš. Byť tebou, mal by som viac rešpektu."

„To by si si ho najprv musel zaslúžiť." Prižmúrila oči.

Olivierov zrak na chvíľu skĺzol do jej výstrihu so strieborným náhrdelníkom, potom sa vrátil k jej očiam. „V tom prípade môžeš ísť k tabuli, hneď ti nadiktujem príklad." Odstúpil a nechal ju prejsť. S mierne vražedným výrazom hľadel na jej šiju. Hnedé kučery mala zopnuté vysoko na hlave a len pár neposlušných prameňov sa vyvlieklo a zamotalo sa jej do retiazky.

Fran to zvládala trpieť hodinu. Keď ju ani po tom nechcel pustiť, zúrivo sa k nemu obrátila. „Čo máš proti mne?"

Zamrkal, pretože prehovorila po veľmi dlhom čase. „Vôbec nič. Chcem ťa len naučiť matematiku. A ten príklad máš vypočítaný zle." A znova sklonil pohľad k rozčítanej knihe.

Fran zovrela krv v žilách. „Je mi to fuk! Idem domov." Zbalila si veci.

„Nikam nejdeš, Francesca!"

„Lebo čo? Necháš ma vylúčiť?" zložila si ruky na prsiach.

Oliviero odložil knihu a vstal. „To by zrejme nebolo možné a ty to dobre vieš. Bol som na teba upozornený."

Spokojne sa usmiala. „V tom prípade ti radím viac ma nedráždiť."

V očiach sa mu zaiskrilo. „Si úplne bezmocná, Fran. Možno ty by si nemala hnevať mňa."

Oči sa jej zaliali hrôzou a srdce sa zovrelo bezmocnosťou. Cúvla. „Odchádzam!" Vybehla z dverí a ani sa neobzrela.

Oliviero za ňou pokojne hľadel. Potom sa obrátil k tabuli a opravil jej výpočty. Jadrový fyzik z nej rozhodne nebude. Ostatne, to ani nepotreboval. Bola taká roztržitá, že na lavici nechala zošit aj s perom. Vzal oba predmety a odkráčal z prázdnej triedy. Jeho zistenia sú čím ďalej tým zaujímavejšie.



Bolo sedem hodín a Eleri už mala v nerovnováhe všetky svoje čakry. Liam stále poletoval po byte a neustále mlel. Ruby to pred hodinou vzdala a s výrazom masového vraha odišla.

Jednoducho mu ustrihnem krídelká, uvažovala. Potom mu zapchám ústa, zviažem ho a pošlem do víru. Zúfalo potrebovala meditáciu, aby našla stratenú vnútornú rovnováhu.

Keď prišli Owen s jej mamou, už bola na pokraji zúfalstva. Pokrútila hlavou smerom k Owenovi, aby Liama ignoroval, a nasadila falošný úsmev. Nevlastný otec sa na nič nepýtal a správal sa akoby nič. Vedela si však predstaviť zmätok v jeho hlave.

O deviatej konečne víla vypadla. To už bola Eleri na mŕtvicu a Owen dostával záchvaty hnevu.

„Čo za leprechauna nám to sliedilo po byte?" rozčuľoval sa, keď vkĺzol do jej izby a prerušil jej meditáciu.

Medzi SvetmiWhere stories live. Discover now