17

797 72 8
                                    


Fran bola na ďalší deň v škole sama. Po päťminútovom očnom vražednom súboji s Derickom sa natiahla na lavicu, len aby vyprovokovala Oliviera, ktorý im priniesol opravené testy. Na ten jej úhľadne napísal Nabudúce odkáž Eleri, aby pomocné výpočty nerobila na vlastnom papieri. A k tomu najlepšia možná známka. Neveriacky naňho vzhliadla. Veselo sa usmial a žmurkol. Klesla jej sánka. Tak najprv ju necháva po škole a teraz otvorene prizná, že vie o ich podvode a ešte sa usmeje?

Celú hodinu ho prepaľovala pohľadom a len čo sa trieda vyprázdnila, vstala a hodila pred neho svoj test. „O čo ti ide?" vyprskla naňho.

Oliviero sa pokojne oprel, otočil sa k nej a prstami poklepkával po drevenom stole. „Nejaký problém?"

Nahnevane prižmúrila oči. „Vieš, že sme podvádzali."

„Áno, viem. A?"

„A? Nič proti tomu? Predtým si nás nechával po škole."

Usmial sa na ňu a odhalil rad belasých zubov. „Nevidel som vás podvádzať. Eleri pomocné výpočty vlastne poškrtala, len som ich vylúštil. Dobrá práca."

„Dobrá práca? Dobrá práca? Čo si to za učiteľa?" rozhodila rukami.

„Pozri – boli ste v zložitej situácii a pod tlakom. Napriek tomu ste si poradili. Len tak ďalej."

„Čo za nezmysly to táraš?!"

Oliviero vstal a podišiel bližšie k nej, až jej narúšal osobný priestor. „Život je jedna veľká hra, tak sa nauč podvádzať, nie je tak, Frannie? Raz partiu vyhráš, raz prehráš. Tú predošlú ste s Eleri prehrali. Ale pokročili ste."

Fran zaťala päste. „Ty vážne nie si normálny."

Mykol plecami. „Nie som, priznávam."

„Prečo si si vybral práve mňa? Máš tu desiatky ďalších na ničenie nervov, prečo ja?"

Vzal do ruky prameň jej hnedých vlasov a namotal si ho na prst. Zarazene hľadel na jeho lesklú štruktúru. Fran mala pocit, akoby niečo také videl po prvý raz. „Pretože ja chcem teba. Len teba." Pozrel jej do očí divokým pohľadom, že zabudla dýchať. Preglgla.

„Čo konkrétne odo mňa chceš?" pípla.

To keby vedel! Jej vôňa mu zatemnila zmysly, zabúdal na svoje miesto, na svoju prácu. Mal pocit, že mu búši srdce, ale nebol si tým istý. „Aby si si dávala sakra dobrý pozor." Odtrhol sa od nej, akoby ho popálila.

Fran sa ani nepohla. Odvážne stála v prázdnej triede, ani brvou nemihla. „Povedz mi pravdu. O čo tu ide? Prečo si na našej škole?"

„To by si nepochopila."

Prekrížila si ruky na hrudi. „Prečo mi to každý opakuje? Aj ja mám svoj život, prestaňte mi ho všetci riadiť! Povedal si, že ti ide o mňa a ja chcem teraz vedieť, v akom smere a prečo," zaťala sa a oprela sa o jeho stôl.

„Si veľmi mladá, Frannie. Ži, kým sa dá." Oliviero prešiel na druhú stranu triedy a hľadal nejakú učebnicu v polici.

„Och, chceš mi povedať, že ty si už starý?"

Zasmial sa niečomu, čo vedel len on sám. „Už som ti predsa povedal, že som... iný."

„Šialený?"

Otočil sa k nej s úsmevom na perách. „Možno. A ty? Nikdy si neprepadla šialenstvu, Frannie?"

Prižmúrila oči. „Som úplne v poriadku, na rozdiel od teba."

Medzi Svetmiحيث تعيش القصص. اكتشف الآن