36

752 74 7
                                    


Tak, mladá dáma, von s pravdou!" povedal Owen, keď večer zavítal do Elerinej izby. Práve sa vrátili od doktora, ktorý jej mame potvrdil, že čaká dieťa. Grace bola z toho všetkého taká nesvoja, že si jednoducho šla ľahnúť a dúfala, že sa všetko vyrieši počas spánku. Ešte ich čaká veľa vysvetľovania, ale Eleriným najväčším problémom bol momentálne Owen. Musí mu povedať, čo sa deje a nejako ho presvedčiť, aby sa neplietol do záležitostí lovcov. „O akom prevrate si to, sakra, hovorila?"

„Krátku alebo dlhú verziu?" vzdala sa.

„Krátku a ihneď."

„Fajn. Naši šéfovia sa proti nám postavili a spolu s démonmi obsadili Európu. Zostáva len Francúzsko. Lovci sa tu zhromaždili a dnes zdupkali z boja. Proti šéfom bojujú humanoidi, momentálne moji jediní spojenci, s ktorými je v kontakte Rick. Vo svojom minulom živote som bola v boji s Damianom – šéfom – zabitá a vrátila som sa, aby som ho dorazila. Potom tu máme šialenú egregoru, Smrtku, och, a Rick o tom ešte nevie, ale v minulom živote sme boli... partneri. Porozumel si?"

Zamrzol a snažil sa absorbovať nové informácie. „Tak radšej tú dlhšiu verziu."

S kamennou tvárou mu povedala všetko, čo sa stalo v astrále, ako si začala spomínať a čo jej povedala egregora a ako je to s Olivierom. Tam Owen priznal, že Oliviera pozná. Stretli sa párkrát pred rokmi, keď Smrtka vyzdvihla nejakú zablúdenú dušu.

„Ale tí humanoidi a Rick..." Owen si trel spánky. „Neviem, či by si ich mohla považovať za spojencov."

„Nepovažujem, ale keď sa zamyslím, ničo v ich správaní je naozaj odlišné. Nikdy mi neublížili tak, aby som bola stiahnutá vírom, a radšej sa nechávali zabiť," uvažovala. „A ak ten humanoid, s ktorým som sa stretla naozaj poznal moje bývalé ja, musel byť už vtedy na opačnej strane, ako je Damianos. A nepriateľ môjho neprieteľa..."

„To je veľmi krehké spojenectvo." V Owenovej tvári bola vpísaná obava.

Zalomila rukami. „Nemám na výber! Lovci to vzdali. A nečudujem sa im, po tom všetkom, čo som im povedala." Vzdychla si a začala sa nervózne prechádzať po izbe.

„Rick o nich nevie?"

„Rick nevie o ničom. Neverím mu. A vždy si pri ňom spomínam na veci," preglgla a oči sa jej zaliali slzami, „veci, ktoré si nechcem pamätať."

Owen krútil hlavou. „A chceš, aby si spomenul aj on?"

Eleri privrela oči. „Nevieš, aké je to zložité. Prežívame nové životy – obaja. Ale ja sčasti stále som ženou, ktorá umrela pred rokmi. Ona chce, aby si spomenul."

„Otázkou je, či by si dokázala žiť s tým, že si obmedzila život inej osoby tým, aby si spomenula. Pretože on je iný, El. Tu a teraz to nie je ten, ktorého si poznala."

Hrýzla si peru. „Ani ja nie som ona, nie úplne."

„Tak čo mieniš urobiť?"

„To keby som vedela..." Prehrabla si vlasy. „Možno keby si spomenul, vedel by, kde je hrobka a Oliviero by mohol konať," napadlo jej.

„Znie to ako výhovorka. Eleri, nemôžeš hľadať dôvody, ako ho prinútiť spomenúť si."

„Myslíš, že to neviem? Na jednej strane sú moje pocity, na druhej víťazstvo. Neviem, čo som schopná pre to obetovať. Alebo koho." Zničene si ukryla tvár do dlaní.

Nevlastný otec jej nechcel dávať zbytočné rady. Bol si vedomý, že Eleri je takmer dospelá a musí robiť vlastné rozhodnutia. A ani jej nechcel poradiť zle. „Možno by ti mohol pomôcť – a nemôžem uveriť, že to hovorím – ten humanoid," navrhol. „Ak bol pri vás, keď ste prvýkrát bojovali s Damianom, vyjasnilo by sa veľa vecí."

Medzi SvetmiWhere stories live. Discover now