Medzi Svetmi

30

Ráno Eleri nemala náladu na akýkoľvek rozhovor. Povedala Owenovi aby ju nečakal, že sa do školy prejde peši. Ruby mala stráž na hraniciach a Grace zmizla veľmi skoro do práce.

Eleri s nechuťou žula raňajky. Mala vážnu traumu zo spomienok na smrť, ale s tým rátala. Horšie je, že si nielen nespomína na spôsob porážky Damiana a miesto jeho hrobky, ale akosi sa nevedela odpútať od smutného príbehu, ktorý žila. Naozaj mala toho muža tak rada? Prečo? V tých dobách predsa ženy vôbec neboli chápané tak... rovnoprávne, aby mu na nej záležalo. Keď sme pri tom, neboli ani bojovníčky a ona bola. Akoby vybočila z doby. A kto je tá tretia osoba? Aj tá sa reinkarnovala? Bolela ju hlava. Prinútila sa aspoň desať minút k meditácii, aby prežila dnešný deň. Po dlhšom váhaní si do vaku pribalila aj Owenovu zbraň. Jeden nikdy nevie.

Cestou do školy stretla Fran.

„El, tváriš sa ako na pohrebe," skonštatovala hneď. „Čo sa včera odohralo?"

„Veľa vecí. Dlhý príbeh. Inokedy." To posledné objatie... Ich sľub, že si k sebe nájdu cestu... Chcelo sa jej plakať.

„Páni, ty si ale zhovorčivá. Pobyt v Rickovom tele ti asi neurobil dobre."

Pretrela si oči. „Frannie, Rick je len špička ľadovca. Včera... sa stalo veľa vecí." Prinútila sa vyrozprávať jej všetky udalosti, len nespomenula detaily svojho minulého života. Nebola pripravená sa o ne podeliť.

„Páni. Takže si skutočne nespomínaš? Nevieš, ako ho poraziť?"

„Prisahám, že nie. Budem musieť viac meditovať, aby som si vybavila minulý život." A toho sa desila. Existuje vážny dôvod, prečo minulé životy nemajú byť známe. Ľudská myseľ na toto poznanie nie je stavaná.

„Je to bezpečné? Vieš, že by sme si nemali spomínať..."

„Lebo nám hrozí schizofrénia, ja viem," mávla rukou. Stíšila hlas, pretože vošli do budovy školy. „Ale čo iné mám robiť? Damianos začne zabíjať aj lovcov, len čo ich nájde." Jeden život za desiatky za to stojí.

„Vravela si predsa, že nie si jediná, kto ten spôsob pozná," šepkala Fran. „Stačí nájsť ostatných."

Vyšli po schodoch a Eleri sa zastavila pri svojej skrinke. „Medzi miliardami ľudí? Neviem, kto je tá tretia osoba, ale... tá druhá z mojej spomienky umrela so mnou."

Fran zamrkala. „Ty si videla vlastnú smrť?"

Eleri sa tvárila, že ju nepočuje, a pátrala v skrinke po zošitoch. „Na minulé životy si nemáme spomínať. Tak ako si mám sakra spomenúť na spôsob porážky nejakého šialeného Gréka, ktorý trpí utkvelou predstavou, že bude vládcom sveta?"

„Macedónčana," opravila ju Fran automaticky.

„To je fuk. Navyše som s tebou chcela prebrať niečo úplne iné." Zaplesla skrinku. „Rick ťa uväznil v tele. Musel ti niečo dať. Nejaký náramok. Čokoľvek."

„El, sotva sa mi od neho dostane priateľského pohľadu. Myslíš si, že by som nevedela, keby mi niečo dal?" opýtala sa sucho.

„Nenakreslil ti niečo na telo? Čo tetovanie?"

Vošli do triedy. Bola takmer prázdna. „Tetovania mi zmizli už pred rokom," priznala Fran. „Od Ricka nemám nič. Musel urobiť niečo iné."

„Nenosíš pri sebe... ja neviem, niečo, čo je pokreslené neznámymi symbolmi?"

„Nie. Vážne, El, už som skúsila všetko."

„Neverím, že tvoj stav je nezvratný," trvala na svojom Eleri.