Medzi Svetmi

35

Popoludní sa definitívne rozhodla oboznámiť lovcov so situáciou. Zavolala Josephovi, aby ich zhromaždil a pripravil na najhoršie. Ruby jej prišla na pomoc. Králik ju upokojoval, že všetko bude v poriadku, aj keď musel byť na smrť vydesený.

„Oni to pochopia," sľúbila jej Ruby tesne pred dverami, za ktorými znel šum jej spoločníkov. „Už sa zmierili s mnohým."

Eleri si tým istá nebola. Preglgla a s bledou tvárou vstúpila. Vrava hneď utíchla, všetky pohľady sa upreli na ňu. Lovci stáli po obvode stien a jej nechali priestor v strede.

Odvážne sa medzi nich postavila. „Ďakujem, že ste prišli," povedala formálne. „Ospravedlňujem sa, že som tak dlho mlčala, ale potrebovala som si vyjasniť pár vecí. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, takže vám hneď poviem, že situácia je veľmi zlá."

Miestnosťou prešiel šum.

„Damianos zabíjal už veľmi dávno," pokračovala. „Konkrétne mňa. Vo svojom minulom živote som proti nemu bojovala a prehrala som, preto som tu. Uzavrela som dohodu s Univerzom. Spomínam si na minulý život a, úprimne, ide na mňa schizofrénia. V minulosti som totiž nebojovala sama. Umrel so mnou aj môj..." zaškrípala zubami. „Čosi medzi priateľom a manželom. To je jedno. Tam je kameň úrazu. Môj žiaľ za ním pokračoval aj po smrti, preto som nedopatrením privolala egregoru Nádej. Tá sa vzpriečila mojej dohode s Univerzom a poslala ho späť s tým, že oživila všetky moje spomienky a city. Preto tá schizofrénia." Zamračila sa. „Stíhate, alebo mám spomaliť?" opýtala sa, keď videla ich vyjavené pohľady.

Joseph si ju premeral. „Pokračuj," poprosil ju priškrtene.

Eleri mykla plecami. Potrebovala to zo seba dostať. „No, takže sme skončili pri Nádeji. Poslala ho späť ku mne a problém je, že kým ja si spomínam, on nie. Mimochodom, je to Derick. Čo sa jeho týka, spolupracuje s humanoidmi, ako sme predpokladali. Ako však tvrdí, humanoidi sú zase proti Damianovi a jeho démonom, čo je trochu paradoxné. Podľa neho sú humanoidi ľudia. Dobrovoľne sa rozhodli zostať v astrále. Dvaja z nich začali vojnu proti Damianovi, čo je dôvod, prečo nám nadriadení tvrdili, že sú nepriatelia. V skutočnosti nás po celý čas chránili. Keď sme s nimi bojovali, alebo nás posielali expresne do tela, aby stihli ujsť, alebo sa dobrovoľne hodili do víru, z ktorého sú schopní odísť. Čo vysvetľuje, prečo som ešte nepočula, že by lovca zabil humanoid. Ale no, netvárte sa tak." Zalomila rukami. „Bude horšie."

Arthur nadvihol jednu dlaň. „Eleri," oslovil ju s cynickým smiechom. „Máme uveriť, že humanoidi..."

„Nie, ja len opakujem, čo sa stalo posledné dni. Závery si urobte sami," upresnila to. „Ja viem, že je ťažké čomukoľvek uveriť a sama som zmätená," priznala sa úprimne. „Ale čas nás tlačí a ja vás potrebujem. Všetko vám to hovorím, lebo sme na jednej lodi. Keby som vám tieto fakty zatajila, nebola by som lepšia od šéfov. Ste so mnou?" Trochu sa obávala odpovede, ale musela ju poznať.

Lovci pozerali na svoje topánky, alebo do stien. Zlé znamenie. Vzdychla. Dopovie im to dokonca a hotovo. K boju ich nútiť nemôže. Nebude.

„Dobre, už len kúsok." Vzdychla. „Ako som už spomínala, Damiana zabijeme len pomocou Smrtky. Tá presekne šnúru, ktorá ho spája s telom. Problém je, že netušíme, kde to telo je. Bez neho sa nepohneme. Ak sa nám to podarí, Smrtka otvorí vír a len čo Damianos zmizne, všetky víry sa otvoria ako predtým a vtiahnu prebytočných démonov."

„Iste, a Smrtku si vycucáme z prsta," odfrkla si Alisa

„Nie, Smrtka učí na mojej škole matematiku," opravila ju Eleri a lovci vyprskli do smiechu. „Myslím to vážne. Práve som to zistila. A máme aj malú posilu – Derickovu sestru Fran. Bola uväznená v tele, ale už je to... vyriešené. Svojho času bola veľmi mocná, pomáhala uväzniť egregory."