7

831 79 7
                                    


Už svitalo, keď sa nepokojná Eleri vracala späť do tela. Prešli takmer celé Francúzsko, dokonca aj Andorru ako bonus, a dohromady pobili len sedem démonov, čo je neobvykle málo. Dospeli k desivému záveru, že sa niekde organizujú. A oni nevedia kde, za akým účelom, ani v akom počte. Humanoidi akoby sa prepadli pod zem. Na Dericka narazili v Bourges a oblúkom sa mu vyhli. Nespokojní s lovom sa prebrali a nálada bola na bode mrazu. Ruby odhopkala preč, aby ešte raz prešla Angers, a Eleri mala podozrenie, že králik si odbehne aj ďalej.

„Vy dvaja sa tvárite, akoby ste zjedli citrón," krútila nad nimi hlavu Elerina mama, zatiaľ čo raňajkovali nasledujúci deň. Owen sa na ňu nútene usmial a Eleri tiež.

„Naozaj? Prepáč, mami, nejako som sa zle vyspala. Nočné mory," ospravedlnila sa a radšej jej nepozrela do očí.

„Mňa seklo v krku. Musím si vymeniť vankúš," vysúkal zo seba výhovorku aj Owen a letmo ju pobozkal na líce.

„No to ste sa našli. El máva od malička problémy so spánkom a teraz aj ty... ako malé deti."

Owen pobavene mrkol na nevlastnú dcéru. Zazubila sa.

„Buď rada, že ani jeden z nás nejačí, keď má zlú noc," podpichol ju Owen.

„Že nie? Eleri, pripomeň mi, prečo si trávila dva dni týždenne počas troch rokov u psychológa?"

Zagúľala očami. „Bola som v puberte a mala som zlé obdobie," pomenovala svoj stav.

Mama si odfrkla. „Chorobný strach zo spánku a nočné mory. Dodnes nevieme, čo za psychický problém ich vyvolal."

Owen zažmurkal a Eleri mu ticho šepla: „Prvý raz som pocítila vír a trochu to mnou zakymácalo."

Chápavo prikývol. „No, hlavne, že je už zdravá. Alebo sa tak aspoň tvári, však Eleri?"

„Zvládam to lepšie ako ty," vrátila mu to. Nálada sa hneď uvoľnila a všetci zabudli na mizerný lov. Owen ju odviezol do školy, kde narazili na Liama letiaceho preč z budovy.

„Si si istá tým, že sa s ním nechceš spojiť?" opýtal sa jej nevlastný otec po stý raz.

„Nemysli si, že je to moja tvrdohlavosť. Ja mu jednoducho neverím. Nič o ňom nevieme a všetko, čo som počula, je negatívne. Mám z neho... divný pocit." Preglgla. Včerajší "úlet" jej neschádzal z mysle. Nervozitou sa jej stiahol žalúdok. „Kým si ho nepreverím, nepoviem mu to." On si už napríklad preveril jej mandle. Prisahala si, že mu za to raz vyškriabe oči. Očividne nebude prvá, kto sa o to pokúsi.

„Dávaj si pozor."

„Budem. Uvidíme sa večer." Usmiala sa a vystúpila z auta.

V triede sa jej naskytol zaujímavý pohľad. Fran a Derick na seba pozerali z opačných koncov a pokúšali sa tomu druhému prepáliť lebku. Zatiaľ čo Fran penila hnevom, Derick bol pokojný, vyrovnaný, akoby to robil každý deň.

„Nechaj si to aj na neskôr," upútala jej pozornosť Eleri a sadla si medzi nich. „Aj rozzúrené býky na seba hľadia krajšie."

Fran sa naposledy zamračila a pozrela do otvoreného zošita pred sebou. Ani tomu nevenovala veselý kukuč.

„Vieš čo ma najviac štve?"

Eleri pozrela do jej zošita. „Že zase nemáš úlohu?" tipla si.

„Prosím ťa, kedy ma také somariny zaujímali?" mávla rukou.

„Máš pravdu." Automaticky si jej zošit vzala a začala písať riešenie príkladu. Podľa nepísanej dohody Eleri má na starosti matematiku a Fran zase chémiu. „Tak čo teda trápi tvoje ubolené srdiečko?" opýtala sa, ani len neodtrhla oči od príkladu.

Medzi SvetmiUnde poveștirile trăiesc. Descoperă acum