Medzi Svetmi

42

„Ďakujem." Naklonila sa k nemu. „Si pripravený vypočuť si moje stanovisko?"

Posmutnel a prikývol. „Nech je to čokoľvek, asi si to zaslúžim."

Aspoň si to prizná, pomyslela si. Na druhej strane, nemala mu čo vyčítať. Nevedel o nej a keď stretol jej mamu, bol to určite len krátky výlet do fyzického sveta a mal zostať bez následkov. „Nebudem ťa súdiť, Abdul," začala. „Viem, že nie si zlá... bytosť. Kedysi si mi bol ako otec a na to nezabudnem. Je poľutovaniahodné, že si si nikdy neoveril, či tvoje činy majú nejaké následky, ale každý máme nejaké chyby. Mama to zvládla a som na ňu hrdá. Teraz má Owena a je možné, že budú spolu dlhé storočia, takže ti môžem aj poďakovať. No nikdy ťa nebudem považovať za otca, pretože si sa na mojej výchove nepodieľal." Nadýchla sa, ako jej došiel dych. Videla, že Abdul je prekvapený jej miernym tónom a slovami, v ktorých neznela nenávisť.

Premeral si ju uznanlivým pohľadom. „Ty vôbec nie si znechutená tým, že ťa splodil démon?"

Kyslo sa zaškerila. „No, nadšená nie som," priznala. „Je to... znepokojujúca myšlienka. Neuraz sa, ale cítim sa ako mutant. Keď sa však zamyslím..." A to zamýšľanie vôbec nebolo ľahké, než si to uvedomila, „... je mi to jedno. Som v prvom rade dcérou dobrého človeka... bytosti. Kedysi si bol ako ja, takže si nemyslím, že mám nejako pozmenené gény."

Bolelo ho srdce, keď videl, aká je dospelá a racionálna. Kiež by mohol vidieť, ako vyrastá. „Tak prečo si včera utiekla?"

Vzdychla. „Nie je príjemné zistiť, že otec, ktorého som celý život nenávidela, je stále tu, je to démon a vychoval ma v minulom živote. Priznávam, spanikárila som." Mykla plecami. „Mimochodom, niečo by si mal vedieť. Nielen ja som sa vrátila z minulého života. Rick tiež. Malá hra medzi Univerzom a jednou nevypočítateľnou egregorou."

Vyvalil oči. „Robíš si srandu? Rick je tvoj..."

„Áno," prikývla. „Už si spomenul."

„Bol v noci s tebou?" opýtal sa tvrdým tónom.

Eleri sa usmiala ako nevinné dieťa. „Áno. Spolu s Fran a Smrtkou. Nemusíš sa báť."

Vydýchol si a ona sa na ňom len smiala. „Dobre. Keď sme si vybavili tieto veci, ako si to myslela s tou Smrtkou?"

Všetci sa stretli na obed u Eleri doma. Grace pripravila jedlo a chcela vedieť, čo sa deje, pretože si nemohla nevšimnúť očividnú nervozitu, ktorá zožierala jej najbližších. A tak jej najprv predstavili Oliviera – Smrtku, potom Ricka, a povedali jej celú pravdu. Veľmi dlho protestovala, že deti sa do vojny nehodia a ona Eleri nikam nepustí, ale musela sa zmieriť s tým, že dcéru neodhovorí. Eleri jej prisahala, že bude opatrná a nebude zbytočne riskovať. Potom Grace vyspovedala Ricka a prikázala mu, aby na jej malé dievčatko dohliadal, inak ho osobne zaživa vypitve. Uistil ju, že to má v pláne.

Dohadovali sa päť hodín a medzitým si dali aj olovrant. Čas sa však neúprosne blížil a Ruby už bola pripravená po Elerinom boku. Aj Liam sedel na Derickovom ramene a Oliviero sa na chvíľu vytratil, aby priviedol "hosťa". Bola ním malá dračica Teri a Fran takmer vyletela do stropu od radosti. Teri bola po celý ten rok pri Olivierovi. Keďže nemala kam ísť, zašla za vír a tam naňho narazila. Keď si jemu podobní uvedomili situáciu, pripravili sa na možný prechod do sveta živých a Teri mala dotyčného sprevádzať.

Jediné, čo Derick a ani humanoidi nevedeli bolo, že menšia armáda lovcov čaká na povel. Eleri nemala príležitosť im to povedať a rozhodla sa ponechať si túto páku v zálohe. Jeden nikdy nevie.

Krátko pred ôsmou sa Eleri s Derickom vytratili, aby si užili posledné chvíle v súkromí, pretože je veľmi pravdepodobné, že umrú. Posadili sa na múr pred budovou a zamyslene hľadeli na hviezdy. Hľadali v nich odpovede na mnoho otázok o živote. Avšak tam neboli. Odpovede má len Univerzum. Postavilo ich pred ťažkú skúšku. Zase.

Rick pevne držal Eleri v náručí a nechcel ju pustiť. Raz to urobil a obaja umreli. Spomienky ho stále ničili, boleli. „Nechcem, aby si šla do boja," povedal po dlhej chvíli ticha.

Pozrela naňho a oči sa jej zachmúrili. „Prečo?"

„Pretože keď si to urobila naposledy..."

„Tak moment, hrdina," prerušila ho. „Bol si tam so mnou, takže žiadne rečičky o vynechaní boja. Začali sme ho, tak ho aj dokončíme!" Vzala jeho dlaň do svojej. „Spolu."

Bolo preňho ťažké uvažovať ako predtým. Derick sa vždy vyznačoval cynickosťou, ale teraz naňho vplývalo jeho minulé ja, ktorého sa nevedel zbaviť. Cenou za spomienky bude pre nich oboch nezvratná zmena osobnosti. Jemne jej odhrnul vlasy z tváre a vzal ju do dlaní. Ani ona už nie je ako predtým. „Nikdy sa nevrátime k tomu, čo bolo pred našou smrťou, však?" opýtal sa smutne. Koniec-koncov, stále sú rozhádaní. Len nad nimi prevládli staré city.

Kútiky úst jej poklesli. „Dobre vieš, že ani ty by si to nechcel. Vtedy sme... boli dve stratené duše, ktoré bez seba nemohli žiť. Dnes sme..." zamyslela sa, „aký je jemnejší výraz pre dva rozzúrené žraloky?"

Zasmial sa. Páčila sa mu nová Eleri. Bola zaujímavejšia, než jednoduché dievča z Egypta. „Budeme v našich hádkach pokračovať aj po dnešnej noci?"

Zaškerila sa. „V to úprimne dúfam." Oprela sa o jeho hruď a vzdychla. „Keď som v Paríži bola svedkom povstania démonov, netušila som, kam až to zájde."

„A keď som sa ja zobudil z kómy, tiež som nečakal, že sa zapletiem do vojny. Svet je plný prekvapení."

To teda je.

Zľahka ho pobozkala a na chvíľu sa opäť cítila ako to nevedomé dievča z Egypta. Rick ju objal a držal pritisnutú pri sebe veľmi, veľmi dlho.