Medzi Svetmi

35

„Asi nie všetky," dovolil si poznamenať Joseph.

„Nádej je nepolapiteľná a pomáha obom stranám. Ide o to, koho nádej je väčšia. Ona sa len kŕmi, nezáleží od koho. Jej by som sa nebála."

Lovci stíchli. Niekoľko sprievodcov sa k nim primiestnilo, ako cítili paniku svojich zverencov. Ruby verne stála pri Eleriných nohách.

Arthur si prehrabol vlasy a zatváril sa dosť kyslo. „A vie ten... Derick o nás?"

Pokrútila hlavou. „Nepovedala som, že mu verím. Prišla som sem, lebo chcem vedieť jedno," nadýchla sa. „Stojíte pri mne?"

To ticho bolo ako najhoršia kakofónia. Eleri sa porazene zasmiala a uprela pohľad do zeme. Ruby sklamane sklopila ušká. „Viete čo? Máte pravdu. Nádej netreba viac prikrmovať," povedala ľadovo. „Univerzum poslalo mňa." S tým sa zvrtla a odišla z miestnosti.

Ruby pri nej hopkala a mlčala. Opustili hotel a zamierili domov. Eleri sa cítila pod psa. Nepovažovala sa za sebeckú osobu, ale túto bitku chcela prežiť. Mám predsa právo na pokojný život! Univerzum to musí vedieť.

Vrátili sa domov, kde našli jej mamu celú zelenú. Owen jej podával pohár vody. „Vážne by si mala ísť na vyšetrenie," presviedčal ju.

„Nikdy," hádala sa. „Eleri, ahoj miláčik," pozdravila dcéru. „Prečo sa tváriš tak skleslo? Stalo sa niečo v škole?"

Pokrútila hlavou a zavrela sa v izbe. „Takže očividne som na to sama," vzdychla. „Vlastne mám po ruke ešte Smrtku," spomenula si.

„A Fran, Dericka a humanoidov," pripomenula jej Ruby.

„Armáda ako v blázinci." Odhodila veci zo školy do rohu a klesla na posteľ.

O päť minút už na dvere klopal Owen a bez vyzvania vošiel. V ruke držal nejaké papiere. „Máš chvíľu čas?" opýtal sa jej prázdnym hlasom. Hneď vedela, že ide o mamu.

„Čo ukázali testy?" Okamžite sa posadila a vytrhla mu papiere z ruky. Ničomu na nich nerozumela.

„Tvoja mama má fyzicky dvadsaťsedem rokov," oznámil jej.

Ruka s papiermi klesla. Takže ona to dokázala! „To nie je pravda," vzdychla. „Porazí ma."

„Nuž, Grace tiež nebude nadšená, keď jej to povieme."

Uprela naňho smutné, búrkové oči. „Zabije ju to. A musíme myslieť na dieťatko."

„Práve preto. Ona k lekárovi nepôjde, aj keď bude veľká ako balón. Nemôžeme jej viac tajiť pravdu, obzvlášť, ak polovicu už pozná."

„A čo jej chceš ako povedať? Že jej dcéra práve bojuje vo vojne s démonmi?"

„Nemusí vedieť všetko."

Dievča sa začalo prechádzať po izbe. „Koľko rokov máš fyzicky ty?"

Zamračil sa. „To predsa vieš."

Ironicky sa uškrnula. „Owen, neverím, že si si aspoň na rok-dva nezastavil starnutie a tiež na štyridsiatnika nevyzeráš. Tak von s tým, koľko máš naozaj?"

Zagúľal očami. „Tridsaťsedem, spokojná? A včera som svoje starnutie zase zastavil."

Eleri zastala pri okne a sledovala nie práve rušnú ulicu. „Prečo sa všetko musí diať naraz?" sťažovala sa. Jej mama, záhadný otec, spomienky z minulosti, Derick, humanoidi, Damianos, Smrtka a ako bonus – lovci, ktorí cúvli tene pred bitkou.

„Čo všetko, Eleri? Čo mi tajíš?"

Ukryla si tvár v dlaniach. „Och, keby si len vedel..." Oprela sa o stenu. „To je jedno. Poďme za mamou." Vykročila k dverám.