Medzi Svetmi

5

„Takže to nakoniec urobili. Otvorili portál, však?" Muž mal v hlase čosi podobné... vine.

„Vedeli ste, že sa to stane?" prskla Eleri.

„Napadlo nám to, keď sme uvideli tú spúšť," prikývol zamyslene. „Už niekoľko hodín tu máme poplach. Cestovatelia z celého sveta nevedia opustiť svoje telá a nevstalo ani veľa lovcov."

„Ako je to možné?" nazúrila sa Eleri. „A ako ste to mohli dopustiť?"

„Nikdy nám nenapadlo, že sa démoni spoja. Ide o vzburu, s tým sme nerátali."

„A čo teraz máme robiť? Ako ich zastavíme?" rozhodila rukami. Prečo je jediná, ktorá panikári?

Obzrel sa, akoby sa čohosi obával. „Po dobrom to nepôjde," zašepkal. „Zapamätaj si – klin sa klinom vybíja."

Nechápala, ale nedala to najavo. „Mám sa snáď vrátiť domov a tváriť sa, že som nič nevidela? Astrálny svet je v ohrození. Čo ak to urobia znova? Kto ich zjednotil? To vás vôbec netrápi? Nehovoriac o fakte, že bola nahromadená antihmota vo forme, ktorú som nikdy nevidela!" rozhodila rukami. "Niekto použil Eiffelovku ako vodič! Čo ak to skúsia znovu, aby privolali niečo ešte horšie?"

Pokrútil hlavou. „Nemajú viac antihmoty a takýto kúsok je možný len počas zatmenia mesiaca."

„To je vaše uistenie?! Práve mi pod nosom prešla armáda démonov! Armáda!" jačala.

„To ale nie je váš problém, slečna Danellová," ozval sa za ňou nepriateľský hlas. Obzrela sa. Ďalší zo šéfov. Ten ale vyzeral ako stelesnenie chladu. „Vašou úlohou je chytať démonov, ostatné nechajte láskavo na nás. Keď sme pri tom, pokiaľ viem, vašim územím nie je Ženeva."

Ustúpila. „Práve som bola svedkom najväčšieho povstania démonov a vy ma posielate domov?"

„Ste lovkyňa, nič viac. Filozofovanie nechajte na nás."

Zamračila sa. „Démoni..."

„Démoni tu boli, sú a budú. Vaša práca sa nemení, len jej možno bude viac."

„A čo ak majú nejaký konkrétny cieľ?"

„Nemáte tu čo robiť, slečna Danellová," povedal príkro. „Odíďte a nemiešajte sa do našej práce!"

Neveriacky pokrútila hlavou. Toto sa jej snáď len sníva!

„Poďme, Eleri. Tu sme skončili." Ruby jej vyskočila na plece. „Vráťme sa do Angers."

Eleri prižmúrila oči na obe bytosti, ale nepovedala nič. Vzala Ruby na ruky a premiestnila sa domov.

Owen ležal v posteli vedľa jej mierne chrápajúcej mamy a ruky mal obranne položené do kríža, aby naňho v spánku nepôsobili sily zvonku. Eleri, ešte stále v éterickej podobe, nahlas vykríkla jeho meno. Strhol sa, pochopil. Dal ruky pozdĺž tela a vystúpil z neho.

„Čo sa stalo?" opýtal sa a prešiel do kuchyne. Eleri sa zviezla na stoličku. Vyrozprávala mu, čoho boli aj s Ruby svedkami a aj to, ako sa k nej zachovali v Ženeve.

Nevyzeral nadšene. „Vravíš, že ste pozorovali zatmenie? Dnes?"

Prikývla. „Má to nejaký súvis?"

Vzdychol si. „V tomto svete platia zvláštne zákony. Mágia sa mieša s fyzikou. Slnečné svetlo má neobvyklú moc. Jeho absencia hoci len na krátku chvíľu dovoľuje robiť všelijaké veci. V tomto prípade očividne privolať akékoľvek bytosti z iných svetov."