Nočná mora Lily a Scorpiusa

Útek

Lily

Každým centimetrom som čakala ako sa na mňa zosypú kilá hliny. Keď som pretrčila ruku cez zem a pocítila jemný vánok na prstoch nemohla som si pomôcť aby som nadšením nevykríkla. Vyhrabala som sa von, bolo to hneď vedľa malého kamenného domčeka. Bola som príšerne unavená ale predstava ako by ma tu našiel potrestal za útek a navyše opäť strčiť späť...nie ďakujem.

Rozbehla som sa medzi stromy do hlbokého lesa. Nezastavovala som a ani som sa neobzerala. Len som bežala a bežala. Keby ma niečo naháňalo, dostalo by ma to takmer okamžite. Stále som krvácala a všetko ma bolelo. Nikdy predtým som si niečo také príšerné nevedela ani len predstaviť. Jediné čo mi pomáhalo udržať sa na nohách bol adrenalín ktorý som cítila a aspoň to ma nútilo ísť.

Počula som kroky, ako sa konáre lámu pod váhou osoby. Rýchlo som sa skryla za strom a snažila sa nedýchať ťažko, každý čo i len slabý zvuk ma mohol dostať jednosmerne späť do žalára. Opatrne som zodvihla najbližší konár a čakala na ďalšie zvuky. Kroky boli rýchlejšie a čoraz bližšie. Celé telo sa mi triaslo, hrozne som sa bála, ťažko povedať či viac ako keď som bola zavretá.

Flashback

„Ruku vyššie a pozeraj na loptu nie na pálku." radil mi Albus a posúval mi lakeť. James, Fred a Roxanne liezli na strom, mama, teta Hermiona, Fleur, Anlegina a všetci strýkovia pomáhali prestierať stôl babke Moly a náš ocko stál pár metrov od nás s muklovskou baseballovou loptičkou. Už po asi 10 krát som sa snažila poriadne odpáliť ale buď som netrafila alebo lopta nedoletela ani len naspäť k ockovi.„Musíš sa viac snažiť." pobádal ma Al.„To sa nedá." sťažovala som sa zas.„Všetko sa dá, ty zvládneš všetko, si moja sestra, si Potterová." Sústredila som sa ako som len vedela, sila 8- ročného dievčatka nie je nič moc ale musela som ju zo seba dostať všetku.

Koniec Flashbacku

Toto je pre teba Al. Z celej sily som sa napriahla a vyšla spoza stromu a jedným švihom som zasiahla postavu v zahalenú v čiernom, priamo do tváre. Pocítila som zlosť a chcela som mu vrátiť všetku tú bolesť ktorú som v sebe stále mala.„Lily to som ja!" zvrieskol až priveľmi známy hlas keď som sa naťahovala pre ďalšiu ranu.„Al." zašepkala som nádejne a konár mi spadol z rúk.„Sestrička." vyskočil na nohy a silno ma objal.„Už je dobre." šepkal mi do vlasov keď som sa v jeho náručí rozplakala.„Čo tu robíš?" opýtali sme sa obaja naraz. Mierne som sa zasmiala.„Ušla som mu. Albus, Lucius Malfoy." hneď ma zastavil.„Ja viem, upokoj sa už je dobre ideme domov." 

„O tom pochybujem." ozvalo sa za nami a ja som sa od ľaku pritisla na brata.„Kai!" skríkla som keď so uvidela moju kamarátku s prútikom Luciusa na krku.„Je mi to ľúto, prekvapil ma." povedala ospravedlňujúco. „Kráčajte, ihneď." prikázal nám a museli sme ísť späť k tomu domu. Al ma celú cestu držal za ruku, Kai bola aj s ním za nami takže sme nevideli čo s ňou je a ako to zvláda.

Prvý krát som uvidela ako ten dom vyzerá z vnútra. Bola to jedna viac menej veľká miestnosť, s tromi dverami. Jedny boli vchodové, ďalšie predpokladám že zadné a tretie pravdepodobne viedli do pivnice.„Postavte sa sem, všetci k sebe a ani sa nepohnite." nakázal nám a mojím prútikom nám kúzlom zviazal ruky za chrbtom.„Ako si mohla ujsť!" vyzjapol po mne.„Neopovažujte sa zdvíhať prútik na moju sestru!" bránil ma automaticky Al. Tak veľmi som ho pohľadmi prosila aby to nerobil, nevedel si predstaviť čo mu je on schopný spraviť. „Ty malý humusák! Crucio!"