Nočná mora Lily a Scorpiusa

Shakespeare

Pre tých ktorý sú zaťažený na dejiny, viem že Shakespeare žil až v 16. storočí ale trochu som ho sem posunula. :D

Obzerala som si knihy s literatúrou. Boli úžasné a väčšina z nich v našej dobe ani neexistuje. Fascinujúce. „Ste hluchí? Ľudia! Nie, zver! Iba zver uháša oheň svojej zbesilosti purpurom, ktorý vystrekuje zo žíl. Potrestám vás, ak skazonosnú zbraň nepustíte zo skrvavených rúk." ozvalo sa za mnou. Pousmiala som sa:„Počujte výrok svojho kniežaťa!Už trikrát bezdôvodne občania sa kvôli vášmu sporu pobili.Už trikrát narušil sa pokoj ulíc a mi starí Verončania museli zo svojich pliec si plášte postŕhať." recitovala som som z knihy, ktorú som držala v ruke ale nemusela som do nej pozerať aby som vedela text. „Vziať do starých rúk staré kopije,čo v časoch mieru zašli od hrdze,a krotiť vašu zašlú nenávisť."„Ak ešte raz mier ulíc narušíte,budete za to platiť životom!Tentoraz všetci nech sa rozídu." dokončila som a prekvapene som sa otočila.„Si nie len krásna ale ešte aj múdra."„A vy ste gróf, hanbou by bolo keby ste to nepoznali." uškrnula som sa.„Povieš mi už ako sa voláš?"  zatvárila som sa urazene:„A vy vážený pane neviete že s dámou sa takto nerozpráva?" jemne mu myklo kútikom úst.„Vznešená slečna, smiem li spoznať vaše meno?" zasmiala som sa.„A načo vám to bude pane? Vy ste gróf a ja obyčajná farmárka."„Farmárka, ktorá recituje spamäti Shakespeara?" opýtal sa udivene.„Už to tak bude." otočila som sa späť k polici a vrátila som knihu na pôvodné miesto.„Prečo mi nechcete povedať kto ste?"„Už som vám to povedala. Cudzinka, farmárka, obyčajná vidiečanka."„Neverím vám." prerušil ma.„To je už váš problém vážený pane." žmurkla som na neho. „Virgo! Vy a vaše šľachtické zadky si myslíte že môžete meškať! Mal si tu byť pred hodinou!" kričal a rozhadzoval rukami Merlin.„Mer nerozčuľuj sa neprospieva ti to na vrásky a navyše ty si už spoločnosť mal len by som zavadzal." zasmial sa...ako ho mám do pekla vôbec nazvať? Merlin ho buchol, asi najhrubšou knihou akú som kedy videla, po hlave.„Drzý sopliak." zanadával si.„Nepočúvaj ho drahá, okrem toho namysleného bohatého zadku nemá nič!" otočil sa na mňa. Musela som sa zasmiať.„Kazíš mi reputáciu Mer."„Ty si skazený sám o sebe!" odbil ho najväčší čarodejník všetkých čias.„Už nech si hore nemám na teba celý deň." krútil hlavou a zmizol na poschodí.„Starý blázon."„Ale múdry, povedzte mu že som si to požičala." zamávala som v ruke malou knižkou. „Odkiaľ ho poznáte slečna? Ste tu krátko."„A vy?"„Stále mi odpovedáte otázkami." zamračil sa.„A vy stále neviete pochopiť že sa to nezmení." zasmiala som sa.„Ste drzá to sa mi páči." uškrnul sa. Typický Malfoy ešte aj ten spred 2000 rokov sa vyškiera rovnako. „Čo musím urobiť aby ste mi odhalili kto ste?" skúsil znova keď som sa vybrala k dverám.„Prečo by som to robila keď neviem kto ste vy." usmiala som sa lišiacky a odišla som. Pomaly sa stmievalo, rýchlo som bežala naspäť domo...k Marii a Georgovi.„Ahojte." pozdravila som keď som vbehla do domu. Všetci už sedeli za stolom.„Máš dobrú náladu?" opýtal sa George.„Bola som u knihovníka."„Kde inde." zaškeril sa Malfoy.„Tiež by si to mal občas skúsiť." poradila som mu.„Našla si niečo čo si hľadala?"„Vlastne áno osviežila som si Shakespeara." odpovedala som Malfoyovi čiastočne pravdivo. Vedela som že to nie je odpoveď ktorú chcel počuť ale prečo ho trochu neponaťahovať no nie?„No tak Thomas užaj sa choď umyť!" hnevala sa Maria.„Chcem aby mi Lily prečítala rozprávku!" protestoval jej syn.„Pôjdeme sa umyť a potom prídem dobre?" navrhla som. Nadšene súhlasil a vybehol na dvor. Pomohla som Marii s riadom a potom som šla aj ja. Naliala som vodu zo studne do drevenej vane pri nej vyzliekla som si len šaty. Uvoľnene som si ľahla. Voda bola studená ale to mi nevadilo, bolo teplo a na výber som aj tak nemala.