Nočná mora Lily a Scorpiusa

Potom ťa zabijem

Lily  

Ako som odchádzala zahmlilo sa mi pred očami, po našom cestovaní v čase som si na to už zvykla takže keď to znova prišlo dokázala som ešte chvíľu normálne uvažovať. Došlo mi že tie zvuky som si len nenamýšľala a niekto ma naozaj sledoval. Keď som sa prebúdzala čakala by som že ma bude niečo bolieť pravdepodobne hlava ale nie, bolo to akoby som len ráno vstávala, z toho som pochopila že ma omráčili kúzlom, žiadnym predmetom. 

Ležala som na zemi v nejakej malej kobke, bolo logické že tam bol prach a špina ale na tomto mieste bolo jasné že nikto nebol už veľmi veľa rokov. Mreže boli hrdzavé ale pevné a ako inak, zamknuté. Snažila som sa poobzerať si okolie, nemala som to ťažké keďže jediná fakľa ktorá tam bola osvetľovala celý priestor. Jednu malú miestnosť s dvomi ďalšími celami, priamo oproti mojej boli veľké kovové dvere a to bolo všetko. Usúdila som že som v podzemí.„Dobre, hlavne nepanikár." opakovala som už asi hodinu. Nemala som žiadnu šancu ujsť, pokúšala som sa otvoriť mreže všetkými spôsobny akými sa dalo no jediné čoho som docielila bolo takmer vyskočené rameno.

Odrazu som začula zvuk krokov zostupujúcich zo schodov smerom ku mne. Mala som sotva pár sekúnd na rozhodnutie čo urobím, boli dve možnosti buď sa budem hrať na hrdinku alebo sa hodím o zem a budem sa tváriť že som stále v bezvedomí. Nakoniec som iba odstúpila čo najďalej od mreží ako bolo možné, môj chrbát sa tlačil na ľadovú kamennú stenu keď sa dvere otvorili a z tieňa pomaly vychádzal muž. Priemerne vysoký, to bolo jediné čo som dokázala určiť. No potom vyšiel na svetlo a ja som od ľaku až nadskočila. Vyzeral príšerne, bol strhaný, vychudnutý a v tvári ma šialený výraz. 

 „Kto do pekla ste? Čo tu robí, čo odo mňa chcete?!" pozbierala som všetku odvahu čo som mala a vykríkla po ňom. Zasmial sa ako šialenec.„Nespoznávaš ma? Aké nehorázne. Ja som mal byť ten kto sa mal každému vybaviť pri zmienke mena, mena rodu ktorého ten bastard pošpinil! Tou humusáckou špinou!" keby to šlo prešla by som aj tou stenou aby som mohla pred ním ujsť. Vrieskal a rozhadzoval rukami, v očiach ma blesky, tie oči, o môj Merlin tie oči. 

 „Poď sem!" zvrieskol no už len to bol dôvod aby som sa k nemu nepriblížila ani o centimeter. Vytiahol prútik, môj prútik! a pomocou kúzla ma pritiahol až k mrežám, chytil ma pod krk a od jeho tváre ma delili len tie kovové tyče.„Už ma spoznávaš, Lily Potterová?" zašepkal zase so smiechom. Bála som sa, bála som sa tak ako ešte nikdy, ani keď ma žralok ťahal ku dnu oceánu, vtedy som mohla jedine umrieť no teraz by bola smrť najmierumilovnejšia alternatíva.„Lu- Lucius Ma- ma- Malfoy." vykoktala som so slzami na krajíčku, nemohla som uveriť že tento človek môže mať niečo s mojím Scorpiusom, kiež by bol pri mne on by ma ochránil, on je ten statočný on vždy vedel čo robiť, ja nie som tá silná. 

„Donesiem ti niečo jesť, Scorpius by nebol rád keby som sa o teba nepostaral."„Prečo by vám na tom malo zaležať?" odhodlala som sa opýtať pred tým než odišiel. Najradšej by som strčila hlavu do piesku ale musela som vedieť viac, aspoň trochu to celé pochopiť.„Môj syn!" zhúkol zhnusene,„Si vzal humusáčku! Odpornú všivavú špinu!" div že mu z úst netiekla pena od toľkého jedu,„Je mojou povinnosťou vrátiť Malfoyovcom HRDOSŤ! Môj vnuk mi v tom pomôže, on nie je zradca, určite nie, moja krv." hovoril ako šialenec, ako ho toto mohlo napadnúť? Už dávno to nie je svet v ktorom žil Voldemort, svet plný nenávisti a toho všetkého. 

„To by Scorpius neurobil. On sa k vám nikdy nepridá!" poznala som svojho chlapca, on je dobrý človek, poctivý a hrdý! Neviem kde sa to vo mne nabralo ale nikto nebude o Scorpiusovi takto hovoriť!„Ale áno, pokiaľ je taký sráč ako môj syn ktorý sa chová tak, tak precitlivene! Tak urobí presne to čo chcem len aby som ťa pustil, a potom aby som sa tých jeho naivných citov zbavil, ťa zabijem." usmial sa spokojne. Celá som sa začala triasť a chvieť. So smiechom sa otočil a silno zabuchol dverami. 

Ešte dlho sa jeho smiech ozýval prázdnymi, chladnými chodbami. Pomaly som sa skĺzla popri stene na studenú, špinavú zem. Tak veľmi som chcela aby to bol len zlý sen a ja sa z neho každú chvíľu prebudím, to však nehrozilo a preto som mala jedinú možnosť, vymyslieť útek a to čím skôr!