Nočná mora Lily a Scorpiusa

Príchod

„Idem na ministerstvo po ceste ťa môžem hodiť domov." Povedal otec z ničoho nič Scorpiusovi. „Ďakujem pane." Či Scorp chcel alebo nie, nemal moc na výber. Už tak bolo dosť neskoro a kým by sa dostal domov rodičia by ho už naozaj zaškrtili. Rozlúčili sme sa len letným ahoj. Keď som poobede pomáhala mame s prádlom napadlo mi že to nebol taký zlý nápad ako som si spočiatku myslela. „Mami, kamarátka Kai chce aby som k nim na pár dní prišla. Tak som rozmýšľala či bysom mohla ísť?" Skúsila som milo. Moji rodičia boli dobrý a veľa nám dovoľovali. Človek by si myslel že po tom všetkom čo prežili budú sa o nás báť na každom kroku pri predstave čo všetko nás môže napadnúť. Aj keď je pravda že mne osobne verili viac ako bratom. Tí boli odjakživa magnety na problémy zvlášť Al. „Zlatko blížia sa Vianoce neviem či je to pravý čas na návštevy." „Do vtedy budem predsa naspäť." Sľubovala som. „Tak dobre. Ak ti to dovolí aj ocko." „Ďakujem." Vďačne som ju objala a rýchlo som sa ponáhľala do izby napísať Scorpiusovi.

Naši mi dovolili ísť ku kamarátke, platí ešte to pozvanie?

Ešte ten večer mi prišla odpoveď s jasným súhlasom. Na druhý deň som sa celá nadšená snažila zbaliť tak aby to nevyzeralo že sa tam sťahujem. Každopádne sa mi to nedarilo. Stále som prišla na niečo čo by sa mi mohlo zísť. Nakoniec ma to prestalo baviť a všetko som nachádzala späť do skrine a skončila som pri jednom rupsaku. „Určite ťa nemám odviesť?" Pýtal s ama otec už asi 10-krát a ja som mu už 10-krát povedala jednoznačné nie. „Zdravím volám sa Stan Shunpike Junior dnes budem tvojím sprievodcom." „Teší ma." Usmiala som sa a vďačne som priala jeho ruku aby som mohla ľahšie nastúpiť. „Kamže to bude slečna Potterová?" Nevýhoda byť dcérou môjho otca v čarodejníckom svete... pozná ma fakt každý. „Wiltshire." Zvedavo zdvihol pohľad od novín. „Tam bývajú aj Malfoyovci." Ale nehovorte... „Vážne? To som nevedela." Moje schopnosti tváriť sa nenápadne sú ozaj biedne, uvedomila som si po tej poznámke. Trvalo sotva pol hodinu a boli sme tam. „Wiltshire slečna. Prajem pekný deň." „Ďakujem, dovidenia." Ostala som stáť v prázdnej uličke medzi muklovskými domami. Keď som vyšla na hlavnú ulicu všade bolo veselo a deti sa guľovali a stavali snehuliakov. „Prepáčte." Zastavila som jednú pani s dieťaťom. Vyzerala byť milá, dúfala som že bude aj ochotná. „Neviete prosím kde bývajú Malfoyovci?" Tvárou jej prebehol neopísateľný výraz. „Čo už len také milé dievča môže chcieť na takom temnom mieste?" Zamračila som sa. „Idem za priateľom." „Na tvojom mieste by som si to rozmyslela. Sú to zvláštny ľudia. Jazdia na drahých autách majú obrovský majetok ale nikto nevie odkiaľ. Toho ich syna tu nevidíme pomaly ako je rok dlhý. Pamätám si ako sa tam pred rokmi striedali desiatky ľudí v čiernych plášťoch a hrôzostrašných maskách. Dokonca som videla aj muža s tvárou podobnej hadovi s obrovským pitónom pri nohách. Určite tam robia nejaké desné praktiky čiernej mágie a možno aj satanizmus!" Skoro som sa jej vysmiala rovno do tvare. „Milá pani. Toho syna nevídate lebo chodí sa prestížnu internátnu školu na severe Škótska a jeho rodičia sú skvelý lekári, sú tam kde ich je najviac treba, preto tie peniaze. A teraz mi prosím ukážete kadiaľ sa k nim dostanem." Pozerala na mňa ako na cvoka keď mi povedala smer cítila som sa akoby ma vyprevádzala na cestu do podsvetia. „Wow." Bolo jediné na čo som sa zmohla pri pohľade na Malfoy Manor. Niekomu sa teda žije, pomyslela som si. Stála som pred bránou a rozmýšľala čo teraz. Pristúpila som bližšie aby som pohľadala nejaký zvonček alebo čo ale akonáhle som urobila krok v pred ona sa sama otvorila. Neisto som kráčala k hlavným dverám. Chvíľu trvalo kým som sa rozhodla zaklopať. Potom ma tak napadlo... čo ak jeho rodičia vôbec nevedia že prídem? Och Merlin Lily jasné že to nevedia prečo by aj? Si Potterová neprivítajú ťa s otvorenou náručou! Musím sa skryť. „Želáš si?" Smola, neskoro. Predomnou stál Draco Malfoy osobne. „Dobrý deň pane. Ja som, ja som len prišla..." „Lily! Otec pusti ju dnu, hneď som dole!" Prekvapene som zdvihla hlavu. Z okna sa vyškieral Scorpius a hneď ako dohovoril zmizol späť v izbe. „Tak teda poď ďalej." Pán Malfoy odstúpil a ja som opatrne vošla. Mala som divný pocit že sa potknem. „Tadial do obývačky." Ďakujem pekne keby som si túto cestu mala zapamätať. Nevedela som sa vynadívať. Všetko bolo dokonalé a také fascinujúce. „Chceš niečo na pitie?" „Nie ďakujem." Bolo mi hrozne trápne. Obzerala som sa všade kde sa dalo a klepkala nohou. „Mala si napísať že už ideš prišiel by som po teba." „A na čom? Na bicykli?" Uchechtol sa jeho otec, keď Scorpius vošiel do izby. „Už mám vodičák." Bránil sa Scorp. „Ale jazdiť môžeš až od 18." „Prekliate muklovské zákony." Zasmiala som sa a tým som zase pritiahla pozornosť na seba. „Inak oci. Môže tu Lily ostať na pár dní?" „Keď už je tu tak čo ti mám akože iné povedať ako áno?" Nechcelo sa mi veriť že to naozaj dovolil. „Idem spraviť večeru mama príde o hodinu byť tebou jej zavolám teraz že máme návštevu nech sa dovtedy aspoň trochu ukľudní." Scorpius prikývol a už ma ťahal druhými dverami preč, do svojej izby. „Prepáč ten bordel. Snažil som sa upratať ale bolo toho moc, už teraz to vyzerá ako poriadok oproti tomu čo to bolo ráno." Nedalo mi nesmiať sa. Fakt som si to nechcela ani predstaviť. „Tak... Máme chvíľu čas." Začal zvodne a položil mi ruky na pás. „Mali by sme to využiť." Zaškerila som sa a spojila naše pery do bozku.