Nočná mora Lily a Scorpiusa

Myrrdin(Merlin)

Do obeda som musela kydať hnoj, starať sa o kone podojiť kravu a pozbierať vajca od sliepok. Kto by bol povedal že to zaberie koľko času a je to také náročné.„Mám ešte niečo urobiť?" opýtala som sa keď som všetko dokončila.„Nie, si šikovná urobila všetko čo bolo treba."„Chcela by som ísť ku knihovníkovi, môžem?"„Ty vieš čítať?" čudovala sa. To mi nenapadlo že v tejto dobe vedeli čítať a písať, nie to ešte počítať, len tí najbohatší a najvznešenejší.„Áno." prikývla som neisto.„Kde si sa to naučila?"vážne sa nestačila diviť. „Tam odkiaľ som, to vie každý." užasnuto ma počúvala.„Pravdaže dievča len choď. Tu u nás vie čítať len málokto, vrátane šľachty. Dúfam že sa to raz naučí aj Thomas ako vzdelaný by sa mal lepšie."„Môžem ho to naučiť. Ja alebo Scorpius." navrhla som a Marii sa hneď na tvári objavil šťastný úsmev.„Tak už choď moja drahá a bav sa." poháňala ma a dala mi jablko na cestu. Kráčala som mestom a užívala si každý pohľad. Zaujalo ma to už len keď sme sa o tom učili ale toto...úžasné. Tak ako povedal Malfoy našla som to takmer na konci mesta.„Dobrý deň." pozdravila som ale nikto sa neozval. Bolo to tam ako na starých fotografiách, nádherné.„Krásna slečna ako vám pomôžem?" zrazu sa odniekiaľ zjavil starý pán s dlhými šedivými strapatými vlasmi a rovnakou bradou, čím dosť pripomínal Dumbledora len bol o dosť menší.„Úprimne ani neviem, len som sa chcela poobzerať po nejakých zaujímavých knihách." vysvetlila som okrajovo dôvod svojej návštevy.„Zablátené topánky, polámané nechty, ufúľaná tvár a zdvorilé spôsoby, vy nie ste zo zámku." pozorne si ma poobzeral. Pohotovo som si utierala tvár, skryla čižmy pod šaty a založila ruky.„Nie pane." priznala som zahanbene.„No napriek tomu sa zaujímate o knihy? Pozoruhodné, povedzte mi slečna ako sa voláte?"„Som Lily pane." slušne som sa uklonila.„Moje meno je Myrrdin je mi cťou vás spoznať." šokovane som vyvalila oči.„Merlin? Vy ste Merlin? Pomocník kráľa Artuša, zakladateľ rytierov okrúhleho stola, najmocnejší čarodej všetkých čias?" vykoktala som vzrušene. On sa tiež zatváril prekvapene.„Kto naozaj ste slečna Lily?" opýtal sa užasnuto.„Poďte za mnou." dodal a rýchlo zatiahol tmavé závesy a zamkol dvere. Nasledovala som ho do podkrovia kde mal útulný, zrejme jeho byt.„Čaj?"„Áno ďakujem." prijala som slušne.„Tak, Artuš nastúpi na trón až o 500 rokov, tak ako je možné že o tom viete?"„Bude to znieť šialene ale učila som sa o vás. V čarodejníckej škole kam budem chodiť o 2000 rokov presnejšie 1975 rokov a..." povedala som mu všetko aj o tom ako sme sa tam vôbec dostali.„Veľmi pôsobivé." povedal keď som skončila. Mal taký ten zamyslený výraz.„Budem rád ak mi donesiete ten kameň žiaľ zatiaľ vám neviem povedať čo by mohol byť zač. Je totiž možné že...ešte ani neexistuje, ale nemajte strach určite nájdem spôsob ako vás dostanem domov akoby ste ani nezmizli." po týchto slovách som pocítila ako mi neskutočne odľahlo.„Prepáčte ale...ako je možné že žijete? A podľa dejín ešte najbližších 500 rokov aj budete, máte niečo ako kameň mudrcov?" mala som toľko otázok, koľkokrát dostanem asi tak možnosť hovoriť so samotným Merlinom?„Mágia je veľmi tajomná drahé dieťa, ak vieš ako, môžeš uvariť moc, uzavrieť do fľašky slávu či dokonca oddialiť smrť." tie slová som už počula. Profesor Snape, spomenula som si.„Takže svoj priateľ..."„Nie je to môj priateľ. Nenávidím ho a čím kratšie tu budem s ním tým lepšie." prerušila som ho pohotovo. Zaškeril sa popod fúzy.„Občas popierame to čoho je v nás najviac."„Tomu nerozumiem. Ja svoju nenávisť voči Malfoyovi nepopieram." spokojne si odpil z čaju.„To ani netvrdím, nepočúvaš srdcom ale ušami."„Ehm, to je zlé?" keď poviem že pretočil očami, vie si niekto predstaviť ako to vyzeralo v Merlinovom prípade? Fajn tak pokračujeme.„Naučíte ma niečo?" skúsila som len tak medzi rečou.„Nie, keď niečo chceš nauč sa to sama." otvorila som ústa ale nemala som čo povedať.„Takýto podľa dejín nie ste." urazila som sa knihy opisujúce Merlina.„Chcem čarovať bez prútika." upresnila som.„A ja chcem malinový koláč." odbil ma. To si snáď robí niekto zo mňa srandu nie?„U malých detí sa prejavuje mágia práve tým že nemajú prútik ani iný čarovný nástroj. Ty už dávno vieš čarovať aj bez neho ale tvoja myseľ je nainštalovaná tak aby to odmietala pripustiť."„Nainštalovaná?" nechápala som.„Muklovský výraz ktorý sa začne používať v 20 storočí s príchodom internetu."„Aha." povedala som len. A čo do riti je internet?! Na to som sa už radšej neopýtala.„Len skúšaj a možno na to prídeš." Super keď len možno.„Najlepšie to funguje pri ohrození života."„Takže sa mám pokúsiť zomrieť? A keď to nevínde tak som jednoducho v..." karhavo na mňa pozrel, pripomínalo mi to pohľad profesorky Mcgonagallovej len trošku miernejší. Ona ma naozaj najvražednejší pohľad všetkých čias.„Teraz si môžeš ísť pozrieť tie knihy a zajtra by som sa rád zoznámil aj so 74 potomkom mladého grófa Malfoya."„Iste." súhlasila som a vrátili sme sa späť dole.