Maria mi dala prútený kôš plný vecí a vybrala som sa k potoku, ktorý bol nanešťastie až na tom kopci. Chvíľu mi dalo zabrať než som sa tam dotrepala ale aspoň mi Max robil spoločnosť. Sadla som si na breh a vyzula si čižmy. Podvihla som si šaty a namočila si nohy.„Max!" vykríkla som keď skočil do vody a tá vyšplechla na mňa. Radšej som sa dala do práce bolo toho dosť.„Tušil som že vás tu nájdem." to si robí srandu.„Sledujete ma?"„Vy schválne chodíte na miesta kde trávim veľa svojho času?"„Mňa naozaj nezaujíma kde zrovna vy trávite svoj čas." odbila som aniž by som na neho pozrela.„Dnes ste ma nechali na pospas tých slečien."„Tvrdili ste že sa vás nezbavím. Len som vám dokázala opak."„Prečo na mňa asi nepozriete?" pretočila som očami. Otočila som sa na neho ironicky aby už bol konečne spokojný: „Mám veľa práce." vrátila som svoju pozornosť k praní.„Keď to dokončíte budete mi venovať vašu pozornosť?" ten chlap je fakt neodbytný.„Kým to dokončím vy budete pravdepodobne na večeri v zámku." povedala som posmešne. Páni už som si vážne pripadala ako pravá sedliačka opovrhujúca šľachtou.„Tak vám teda pomôžem."„Vážený gróf perie oblečenie v potoku?" opýtala som sa neveriacky.„Stále som len človek."„Fajn tu máte." hodila som po ňom mužské košele. Nenápadne som ho očkom sledovala a zabávala som sa. Tak ako som povedala kým sme skončili pomaly zapadalo slnko. Predpokladám že mohlo byť tak 6 hodín. Teraz keď bolo prádlo mokré bol ten obrovský kôš ešte ťažší.„Zoberiem to." naštvane som sa ne neho otočila. Prešli sme asi meter a už sa musel ozvať.„Zvládne to aj sama."„O tom nepohybujem len sa snažím byť gentleman."„Tak sa snažte mi skôr nezavadzať." odbila som podráždene a keď som išla okolo neho zľahka som mu narazila do ramena tým svojím.„To čo ste predviedli na námestí bolo pôsobivé, nikdy som nič podobné nevidel." neobťažovala som sa niečo povedať.„To bol ten váš známy s ktorým ste sem prišli?" prikývla som.„Zdalo sa že ste aj čosi viac." prudko som zastavila. Otočila som sa so zdvihnutým prstom a výhražne som zasyčala:„Choďte si do paláca kam patríte o živote tu nič neviete a ani o mne nie." nič nepovedal len sme tam tak stáli a pozerali si do očí. Nechala som ho tam stáť a rýchlim krokom som mierila naspäť k domu.„Čo ťa naštvalo?"„Sklapni Scorpius."„Len sa pýtam."„Hovno ťa je do toho!" skríkla som po ňom a vybehla som do svojej izby. Tresla som s dverami a zvalila som sa na postel. Na večeru som ani nešla, prezliekla som sa do čistej košele ktorú mi dala Maria a chystala som sa spať.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Niekto zaklopal.„Vypadni." zavrčala som, ani som sa nemusela pýtať kto tam je, mala som istú predstavu.„Nesiem ti jedlo."„Nie som hladná." odbila som.„Povedala som že máš vypadnúť!" zvýšila som hlas keď sa dvere otvorili.„Pozri Potterová viem že ma neznášaš ale tu máš len mňa." bola som mu otočená chrbtom ale jeho hlas ma mierne prekvapil. Počula som ako podlaha pod jeho nohami zavŕzgala.„Počkaj." posadila som sa.„Neostaneš na chvíľu tu?" čakala som nejakú uštipačnú poznámku ale nepovedal nič len si ku mne ľahol. Už mi to bolo jedno aj tak bolo všetko na hovno tak som si položila hlavu na jeho hruď. Jednou rukou ma jemne objal.„Čo ti najviac chýba?" opýtala som sa po chvíli.„Tvoj brat." mierne som sa uchechtla.„Vy dvaja ste vážne ako teplý bratia." neodpustila som si. Aj Scorpius sa tochu zasmial. „Niekedy sa chová ako debil to je pravda. Ale keby tu bol netvárili by sme sa ako zbitý psy. On vždy vie čo treba robiť aby sa mal lepšie." áno to bol typický Al.„A čo chýba tebe?" nad tým som sa nemusela dlho zamýšľať. „Rokfort." povedala som jednoducho. Naozaj mi chýbal, aj to všetko okolo toho. Pomaly sa mi zatvárali oči. Pocítila som teplé pery na čele. „Dobrú noc Lily." začula som sekundu pred tým ako som zaspala.
