Nočná mora Lily a Scorpiusa

Musím s tebou hovoriť

Do tváre mi zasvietil lúč slnka čo ma okamžite zobudilo, no nie zrovna príjemne. Hlava ma mierne bolela a oči sa mi ani náhodou nechcelo otvoriť. Otočila som sa na bok aby mi svetlo nepálilo do tváre keď mi v tom na ramene pristáli pery.„Nie je ti zle?" opýtal sa ma môj blielovlasý priateľ a ja som veľmi silno uvažovala čo odpoviem.„Žijem." dostala som zo seba nakoniec.„Mám pre teba niečo." to ma už dokopalo otvoriť oči a dokonca sa posadiť. Scorpius mi položil na kolená tácku s palacinkami s ovocím poliatými čokoládou, šľahačkou a s kávou.„Čo to..." nestačila som sa diviť.„Pôvodne sme mali ísť na raňajky do jedálne všetci spolu ale...niektorý neboli schopný sa tak rýchlo zobudiť." pri poslednej časti už takmer vybuchol do smiechu. Urazene som pretočila očami lebo som presne vedela o kom asi tak hovorí. Toho vína bolo večer jednoznačne viac než dosť. „Najedz sa ja si hodím sprchu." dal mi pusu na líce a zmizol za dverami kúpeľne.

„Počuj Lily." začal opatrne keď som sa česala. Spýtavo som zdvihla obočie a pozrela na neho v odraze zrkadla.„Je mi ľúto že som včera zmizol." zhlboka som sa nadýchla a položila hrebeň na stolík.„Rozumiem ti a nehnevám sa." povedala som skôr než stihol pokračovať v tom nezmyselnom ospravedlňovaní.„Nemal som ťa do tohto zatiahnuť."„Zatiahnuť do čoho?" nebola som si celkom istá o čom to hovorí.„Teraz keď vieš o Bellatrix, budeš musieť klamať svojej najlepšej kamarátke o jej matke a tom všetkom cirkuse." dala som mu ruky okolo krku a pritiahla si ho k sebe.„Nie je to moja vec. Ja Lexi klamať nebudem pretože ona o svojej matke nechce ani počuť. Aj keby som sa pokúsila jej niečo čo i len naznačiť vrazila by mi že to vôbec skúšam." priznala som úplne pravdivo.„Ale tu ide hlavne o teba. Chápem prečo si včera odišiel a nevyčítam ti to. Keďže ti nemôžem nijako pomôcť chcem aspoň stáť po tvojom boku ako sa len bude dať." jeho pohľad razom precitol.„Milujem ťa Lily Potterová." zašepkal a vášnivo ma pobozkal.

„Ehm." preľaknuto sme od seba odskočili. Vo dverách stála pani Malfoyová s prázdnym pohľadom. „Môžem s tebou hovoriť?" prelomila to príšerné hoci len pár sekundové ticho. „Iste." prikývol Scorpius neochotne.„Nie s tebou." obaja sme od šoku otvorili ústa. „Ty choď pomôcť otcovi s kuframi prišiel Jessie a má barle takže sám si veci neodnesie." doslova vystrašene som sa pozrela na Scorpiusa ale ten len s letným povzbudzujúcim pohľadom odišiel. 

„Posaď sa."„To je v poriadku."„Sadnúť." zvýšila hlas pani Malfoyová až som mierne nadskočila a v rýchlosti som sa posadila.„Nebudem chodiť dookola nemusím sa pýtať čo máš so Scorpiusom práve som videla ako to je." vôbec sa mi nepáčilo kam toto smeruje.„Je to môj jediný syn. Bez ohľadu na to čo ti povedal ako to medzi nami je milujem ho a nedám na neho dopustiť. Nepoznám ťa a ani nechcem pokiaľ to nebude naozaj vážne. Môžem k nám chodiť kedykoľvek mne je to jedno ale nečakaj že sa budem tváriť že sem kamarátky. Ak sama neveríš že tento váš vzťah ma nejaký zmysel rovno to ukonči." Merlin bolo to ako na ceste do pekla. Prebodávala ma pohľadom myslela som že sa mi každú chvíľu do tela zabodne niekoľko nožov a rozkrájajú ma ako fašírku. Všimla som si ako sa jej výraz tváre počas pauzi nepatrne menil. Už nebola taká prísna, rázna a v podstate naštvaná. Posadila sa do kresla oproti mne a zhlboka sa nadýchla.

 „No ak sa naozaj...milujete, chcem aby si dávala na môjho syna pozor. Mňa nepočúva, absolútne, ale teba áno. Nechcem od teba aby si ho donútila zase ma začleniť do jeho života ale aby si bola pri ňom keď to potrebuje hoci to bude sám popierať."  chcelo sa mi plakať. Pani Malfoyová sa behom chvíle ukázala ako úplne iná žena. Stále som nevedela o čo konkrétne v ich rodine ide nech to bolo čokoľvek nezazlievala som jej to. Je to dobrá žena a úžasná matka. Bolo mi jasné že ma nebude mať rada už len z dôvodu že som Potterová, no napriek tomu ma žiadala vlastne o pomoc len aby chránila svojho milovaného syna.„Viete, nič ma do toho nie je ale...váš syn si myslí že ste sa zmenila a mám pocit že si sama uvedomujete že má pravdu. Nie je neskoro aby ste mu vysvetlili čo sa vlastne stalo. On vás má veľmi rád len mu chýbate taká aká ste ešte nedávno bola." dúfala som že som to moc neprehnala a neznelo to akoby som sa snažila rozhodovať o tom čo má robiť.„Iste. Tak ja už pôjdem." povedala bez emócií, nahodila ľadovú masku a odišla. Bola som tam len dva dni a už som toho všetkého mala akurát tak dosť. Čo to pekla sa ešte stane? Alebo skôr aký rozhovor budem musieť ešte viesť? A pre Merlina s kým...