Nočná mora Lily a Scorpiusa

Záchranná akcia

Scorpius

„To sú jej vlasy." zvýskla zhrozene Kai keď som ostatným na izbe ukázal čo mi prišlo. V obálke bol tenký pramienok Lilyných ohnivo červených vlasov.„Buďme radi že to nie je prst." poznamenal jej brat Ian.„Je tam ešte niečo?" vyzvedala Lexi. Neprítomne som prikývol. 

Ak ju chceš ešte niekedy vidieť, príď si po ňu SÁM.

Bolo to načmárané na malom pergamene, bez podpisu, miesta, či pokynov, jednoducho nič.„Musíme to ukázať vašemu otcovi." povedala rozhodnuto Alovi.„Nie, kvôli mne je preč..."„To nie je pravda."„...Ale áno je Kai. On chce mňa, nie ju. Ak ich aj  aurori nájdu bude vedieť že je koniec nestihne ujsť, tak či tak ho zavrú, určite nebude čakať ani minútu a zabije ju. Mňa nezabije, myslím že ma potrebuje a aj keby je mi to jedno kľudne umriem ale Lily sa vráti živá. Urobím pre to čokoľvek." vedel som že nemám ani zďaleka tušenie do čoho sa púšťam ale bolo mi to v tej chvíli jedno. Podstatné bolo zachrániť dievča ktoré milujem.

„Tak...čo spravíme?" rozhodol sa prehovoriť ako prvý Ian.„Pozrite..." začal Al chápavo ale Lexi hneď pochopila o čo nám ide.„Sme vaši priatelia, vaši aj Lilyni, nemyslite si že tu budeme len tak sedieť ideme do toho všetci spolu." ohriakla nás bez možnosti protestovať.„Ako chceme ale ísť za ním? Veď nepovedal kde je." Kai mala síce pravdu ale len tak by nenapísal že mám prísť. Určite na tom liste bolo ešte niečo.

„Čo by robila Lily?" opýtal som sa do vzduchu. To bola dobrá otázka a keby sme vedeli odpoveď určite by sme prišli na to kde hľadať.„Povedala by že nemáme robiť to čo všetci ale to čo by nerobil nikto." skúsila Rose ale to nám moc nepomohlo. Čo asi tak mohla skrývať jedna obálka?„Možno to nie je listom." napadlo mi odrazu. Nikto nechápal, ani ja som nebol úplne presvedčený ale čo iné ostávalo?„Tá sova." pripomenul som im. Bez slov sme sa rozbehli rovno do soviarne. Ak som sa nemýlil, musela byť stále tam.

„Vidíš niečo?" Rose si skúmavo prezeralo sovu ale bola to...len sova, úplne obyčajná.„Áno!" vykríkla nadšene a s pomedzi pazúrov jej vytiahla malinký poskladaný pergamen.„Máme to." povedala víťazne a ukázala nám názov lesa na severe...len pár hodín od Rokfortu.„Ako sa tam dostaneme?" opýtal sa Albus.„Poletíme predsa." uškrnula sa Kai a naznačila aby sme šli za ňou. Dobre som tú cestu lesom poznal, vlastne my všetci. Testrály. 

„Majte oči otvorené, niekde musí byť nejaká chata alebo niečo." zakričal som aby ma každý počul. Bol silný vietor a hmla, každú chvíľu hrozilo že začne ešte aj pršať. Les bol obrovský a cez husté koruny stromov bolo ťažké uvidieť nejaký dom.„Už ideme sestrička." začul som ako som preletel popri Alovi.

Lily

Keď som sa konečne prebrala nedokázala som sa ani pohnúť. Opatrne som sa posadila a pomaly, veľmi pomaly, som si vyhrnula tričko. Na hlbokej rane som mala priložený nejaký kus špinavej handry. Ten psychopat vedel čo musí urobiť aby ma nezabil no zároveň som mohla trpieť celé hodiny.

„To zvládneš Lily." upokojovala som sa hoci mi celú tvár obliehali slzy.„Musím vypadnúť." povedala som si rozhodnuto. Mala som...dajme tomu že dobrý plán, vlastne nebol dobrý a mala som len jeho prvú časť ale to bolo to jediné v čom bola nádej. Počkala som kým mi Lucius donesie jesť. Keď som uvidela malý pohár vody skoro som vyskočila od radosti, ale to len obrazne, v skutočnosti som sa nedokázala ani pohnúť.

Počkala som kým opäť odíde a tým som získala 12 hodín kým mi neprinesie...už som ani nevedela či je ráno alebo večer. Ďasná ma boleli a miestami sa mi podarilo vypľuť krv ale musela som to zjesť aj vypiť tú odpornú vodu ,ktorá vyzerala ako z potoka, aby som nabrala aspoň akú takú energiu a silu.

Keď sa mi konečne podarilo uvoľniť tu mriežku, nastal ďalší problém. Celá šachta alebo ako to nazvať bola nasypaná hlinou, zeminou, jednoducho všetkým bordelom.„Teraz alebo nikdy." povedala som si a začala hrabať, do pekla ako nejaký pes. Vyzerala som ako bezdomovec, nechty sa mi vylámali, všade mi tiekla krv a tá bolesť... Na to aby som sa sťažovala som však čas nemala. Bola to jediná možnosť ako ujsť.