Zobudila s dobrou náladou. Spomenula som si ako prebiehal predchádzajúci večer. Vážne mi Scorpius dal pusu? A povedal mi Lily? Ráno už v mojej posteli nebol ale neviem či odišiel keď som zaspala alebo vstal skôr. Každopádne som spokojne zišla dole kde už všetci sedeli za stolom.„Dobré ráno." pozdravila som. Keď som pozrela na Scorpiusa mala som taký čudný pocit.„Idem otvoriť." ponúkla som sa pohotovo keď niekto zaklopal.„Dobré ráno slečna." mala som chuť rovno si o niečo buchnúť hlavou. „Môj pane čím vďačíme za vašu návštevu?" ozval sa šokovaný George.„Rád by som zobral slečnu previesť sa, s jej váženým dovolením pravdaže." všetky pohľady smerovali na mňa.„Obávam sa že mám veľa práce." vykoktala som.„Ale čo by, práca počká." pridala sa Maria. Prosebne som pozrela na Scorpiusa on bol moja posledná nádej. „So všetkou úctou pane," začal a len ja som si zjavne všimla tú iróniu v jeho hlase,„Slečna má partnera ktorému by sa to možno nepáčilo." nechápavo som vyvalila oči. Ak myslel seba tak to bude ťažké uhrať, pomyslela som si. „Je to moje dievča ja vám ju nedám." rozčuľoval sa malý Tom. Ihneď som sa rozosmiala.„Ani keby som ti sľúbil že ti splním čokoľvek po čom túžiš?" Thomas sa dúmavo zamračil.„Fajn ale najprv mi to musíte splniť...Dôveruj ale preveruj." dodal hrdo. Bolo mi jasné kto ho toto naučil. Vďačne som pozrela na Scorpiusa, ktorý na mňa nenápadne žmurkol.„Dobre teda, tak čo to bude?" opýtal sa...ako ho mám do pekla vôbec nazývať?...gróf Malfoy, dobre to znie divne bude stačiť Malfoy.„Chcem byť rytier!" vykríkol nadšene.„Hej veliteľ poďte sem!" zavelil na niekoho vonku. Do domu vošiel pravý rytier, vyobliekaný v striebornej zbroji s mečom a helmou. Helmu zložil, vzpriamil sa a úctivo uklonil hlavu.„Pane."„Chcem aby si tohto chlapa celý deň sprevádzal pri svojej práci, splň mu všetko čo bude chcieť, pravdaže v rámci jeho bezpečia. Potom ho zober do zámku moja sestra ho osobne pasuje za rytiera." povedal svoje požiadavky.„Iste pane. Smiem vedieť vaše meno Sir." otočil sa k stolu.„Thomas ale volajte ma Tom." predstavil sa a dal si ruku v čelu (viem že to robia vojaci ale pre efekt) „Pane to je..." George nevedel čo má povedať.„To je v priadku pane." povedal Malfoy.„A čo Scorpius?" ozval sa zas Tom.„Ja tu na teba budem čakať a keď sa vrátiš všetko mi povieš. Možno už tu bude aj..."„Ja som nepovedala že niekam idem!" vyštekla som na neho.„Ale ani ste to nepopreli."„Vy čušte!" ohriakla som Malfoya. Dokonca aj ten jeho rytier vyvalil oči a zbledol až a ušami. Takto sa k jeho pánovi nespráva asi nikto. Ja sa na to môžem vysrať Malfoy ako Malfoy jeden väčší idiot ako druhý.„Ale ja chcem byť rytier." zosmutnel Tom.„Fajn pôjdem ale len kvôli nemu." povzdychla som si a venovala som Tomovi pusu na tvár. Otvoril mi dvere koča.„Tak kam to ideme?" pýtala som sa keď sme opúšťali Londinium.„Za lesom sú krásne plantáže a za nimi vodopád." no skvelé. Celú cestu som sa vyhýbala akejkoľvek konverzácii.„Prečo sme zastavili?" opýtala som sa. Z okna som von nevidela nič zvláštne.„Ďalej pôjdeme na koňoch."„Tak to ani náhodou." omietla som hneď.„Môžete ísť so mnou." ponúkol mi. Mysli na Toma, opakovala som si stále. Pomohol mi vysadnúť na koňa a potom si sadol za mňa. Keďže som mala šaty a sedela som bokom pri každom pohybe som čakala že zletím dole.„To je v poriadku môžete sa vrátiť do zámku." zavelil tým všetkým strážcom.„Ale pane..."„Ja tu velím." prerušil jedného z nich, zrejme hlavného.„Typické." zamrmlala som si pre seba. Zato že je Malfoy si myslí že môže všetko.„Hádam si môžem dopriať trochu súkromia je to otravné keď vám niekto stále chodí za zadkom." bránil sa.„Ale keby sa vám niečo stalo odnesú si to oni a pohybujem že by vašim rodičom stačilo povedať on nám to prikázal." zamávala som rukami a tým som na chvíľu stratila rovnováhu. Našťastie, no neviem či to bolo zrovna šťastie, ma Malfoy zachytil.„Poďme radšej pešo." navrhol konečne. Kráčali sme cez kvetinové plantáže. Všade bol iný druh kvetov, inej farby a rôznych vôní. Zrazu sa zastavil a jednu z nich odtrhol.„Ľalia kráľovská." podal mi sýto červený kvet. „Pripomína mi ťa." pousmiala som sa. Rovnaký mi raz dal Al. „Zabudla som že si tykáme." uškrnula som sa. „Prosím." chytil ma za ramená a otočil k sebe. Celá som zamrzla. „Povedz mi ako sa voláš." „Nie." pokrútila som hlavou. „Tak mi dovoľ ťa spoznať." pôvodne som chcela odmietnuť ale...mal v očiach niečo zvláštne, boli také krásne.„Dobre teda." zašepkala som.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
