Mafia nás spojila 2

Kapitola 20- Plánovanie

"To je dobrý nápad." Súhlasila som. 

Len, čo sme prišli domov, tak sme oznámili tento nápad Jamesovi. Súhlasil s nami, tak sme sa pustili do spoločného hľadania.

Takto sme strávili spoločný večer. Nakoniec nás James opustil a s Alexom sme ostali sami dvaja. Ja som si pokojne ležala na gauči s notebookom na nohách.

Alex sedel pri mne na zemi a ťukal do mobilu.  

"Hm, a keby ideme opäť do Londýna?" Opýtal sa ma.

"Zas ma chceš ochrániť pred niekým?" Povedala som s úsmevom na perách. 

"No ja ťa chránim stále." Pozrela som na neho a usmiala sa.

"Ja viem, ale nechcem tam ísť. Myslela som, že pôjdeme niekde do tepla." 

"Okej, tak čo treba Kuba?" 

"Kuba?" Prekvapene som sa spýtala.

"Jasné, prečo nie?" 

"Mne je to jedno, Alex."

"No tak super máme vybraté." Povedal spokojným hlasom a už objednával hotel a letenky. Ja som zatiaľ zavolala Mikovi, či ide s nami.

"No dobre super, tak dátum ti ešte poviem. - . No jasné, že aj ona môže ísť. - . Dobre, tak sme dohodnutý. - . Maj sa, ahoj." 

Dovolala som s ním a vrátila sa späť do obývačky. Alex už sedel na gauči s notebookom a zamyslene do neho hľadel. Prisadla som si ku nemu. 

"Ide aj Mike, ale aj jeho priateľka, nevadí?" 

"Nie, prečo by malo?" Spýtal sa pobavene.

"Neviem ja len, že ak s ňou máš nejaký problém alebo niečo." 

"Jessica." Odložil notebook na stôl a chytil mi ruky.

"Ani ju nepoznám, takže mi nevadí. A keď už ide Nathan, tak zvládnem čokoľvek." 

Povzdychla som. Pozrela som mu do očí. Odrážalo sa v nich len svetlo od notebooku. 

"No tak Jessica! Trochu úsmevu!" Zatriasol mi rukami a ja som sa pousmiala.

"Ja viem, čo na teba zaberie." Povedal zákerným hlasom a ja som vedela, čo má v pláne.

"Nie Alex!" Zakričala som no už bolo neskoro. Začal ma štekliť a ja som sa nedokázala brániť. Smiala som sa na plné ústa.

Zvalila som sa na gauč a Alex si obkročmo na mňa sadol. Nesedel na mne úplne, lebo by som už vôbec nezvládla dýchať.

Pokračoval v štekleni. Slzy od smiechu mi stekali po lícach. Môj smiech sa rozliehal po celom dome. Alex sa len uškieral a neprestával.

"Dosť! Alex!" Skríkla som. Na chvíľu prestal a pozrel na mňa.

"Popros." Prehovoril.

"Prosím." Zaprosila som.

"No to bolo slabé, takže neplatí." Znovu ma začal štekliť.

"Alex!... Dosť! Nevládzem... Prosím ťa, Alexander!" Vydala som zo seba pomedzi smiech.

"No, ešte porozmýšľam." Zvíjala som sa pod ním a smiala sa. Chcela som, aby už prestal a mohla som sa v pokoji nadýchnuť.

"Prosím, Alex... Dosť." Zaprosila som poslednýkrát a podarilo sa mi chytiť mu ruky. Samozrejme som bola vysilená, tak jedným ťahom si uvoľnil ruky.

Schytil mi ruky a uväznil ich za mojou hlavou. Sklonil sa ku mne nižšie a pozeral mi do očí. Ťažko som dýchala.

Nikto nič nepovedal. Čakali sme, čo spraví ten druhý. Priznám sa, dúfala som, že ma pobozká, alebo aspoň niečo spraví.

Videla som mu v očiach ako sa bráni sám sebe. Možno sa bál, že to nechcem, alebo niečo urýchli. Neviem. Viem, len to že sme sa nepobozkali.

"Ehm, prepáč." Prehovoril tichým hlasom a pustil mi ruky. Posadil sa na gauč a prehrabol si vlasy.

"Nič si nespravil." Posadila som sa.

"To nevadí. Mala by si si už ísť ľahnúť." Pousmial sa a nahol sa ku mne. Dal mi pusu na kraj pier. Nevedela som, čo povedať.

Len som sa postavila a s tichým dobrú noc, som odišla.

♦♣♠♥

Ahojte zlatíčka, tak nová časť je tu a s ňou aj pokračovanie MNS :)

Ako sa Vám príbeh páči?

Čo si o tom celom myslíte? :)

Pokojne mi to napíšte do komentáru :)

A ďakujem za 13,5K readings ♥