like a devil ⇾ harry styles

Part 40 | Problem

,,Zapredala si sa samotnému diablovi." Desivo zašeptal.

Skôr ako ma pustí,sa ku mne znova nakloní,čo prinúti moje telo zachvieť sa. Blížil sa k mojím perám a už som čakala, že tie jeho spoločne s mojimi opäť spojí. Ale on s napnutou sánkou zdvihol hlavu a pobozkal ma na čelo. Celé telo mi zachvátili plamene. Hrozne ma boleli boky. Odtiahol sa a prekráčal až ku dverám kuchyne.

Och sakra! Ako sa mu to telo hýbe zo strany na stranu keď kráča. To mi robí napriek,však?

Rukami som sa chytila za bolavý pás a sykla. Ďalšie modriny. Sledovala som jeho postavu kráčajúcu preč. Snažila som sa popadnúť dych a nabrať koncentráciu, ktorú som stratila pri tom,ako Harryho silné ruky olapávali moje boky. Spravila som krok vpred, pri čom som sa stále držala za bolavé miesta,z ktorých už u mňa známe slovo bolesť,stále nevyprchala.

Prešla som k dverám a siahla po vypínači. Po siahnutí mojich prstov po povrchu studeného vypínača sa svetlo rázom zhaslo a ja som sa ocitla v obrovskej tme. Z vrecka mojich krátkych nohavíc som vyhrabala mobil a svietila si ním napred. Neviem ako, ale bez akéjkolvek ujmy som sa pešmykla až ku schodisku.

Siahnem po zábradlí a opatrne vystupujem hore. Schody po každom mojom kroku silno zaškripocú. To je hrozný zvuk. Strašidelný. Napadlo ma, že by bolo fajn skontrolovať rodičov Marcy.

Prešla som do ďalšej izby úplne na konci tejto chodby, plnej nečistého vzduchu nasýteného prachom. Otvorila som dvere na onej izbe a vbehla dnu. Na obrovskej posteli ležali dve osoby. Od tej doby sa absolútne nezobudili. No chlapci namietali navštíviť odbornú pomoc lekára. Hovorili, že budú v poriadku. Zažala som svetlo. Prešla som k mame Marcy a pohladila ju po tvári. Bola spotená. Pri dotyku mojich rúk sa zatriasla. Ostala som prekvapená v momente, keď sa jej viečka očí pomaly otvárali. Po tvári sa mi rozlial úprimný úsmev.

,,Pani Pikeová." Špla som a pohladila ju znova.

,,Summer," usmiala sa na mňa svojim nákazlivým úsmevom. Pamätá si ma!

,,Som taká rada že ste v poriadku." Po líci mi stiekla slza. Slza šťastia.

,,Čo sa vlastne stalo?" Pomrvila sa v posteli a sykla.

,,Nič si nepamätám. Všetko ma bolí a kde to vlastne som?" Snažila sa posadiť, no ja som jej v tom zabránila a zatlačila ju späť na postel.

,,Pokojne ležte. Na to je čas. Všetko sa dozvijete." Zaklamala som jej. Nemôžeme jej to a ani nikomu inému povedať. Tento krát, už nie.

,,Chcem to vedieť teraz,Summer. Kde je Marcy?" Doslova na mňa zavrčala. Mykla hlavou, pri čom jej z krku skĺzli jej tmavé vlasy. Zrak mi padol práve na jej krk, na ktorom ma plne zaujali dve malé bodky. Vyzeralo to, akoby ju niečo pohrýzlo. Ťažko som prehltla a jemne sa odtiahla.

,,Čo sa deje, Summer?" Zapozerala som sa jej do očí, ktorých farba sa začala meniť v zlatisto hnedú. Znova som zťažka pregĺgla a postavila sa.

,,Ja, zájdem vám len p- pre vodu." Zasunula som si ruky do vrecka mojich kraťasov a usmiala sa.

,,Dobrý nápad. Vyschlo mi v krku."

Ihneď som si to namierila von z izby,ktorej dvere som za sebou silno pribuchla. Rýchlim krokom a trhaným dychom som prechádzala k Harryho izbe. Roztvorila som na nej dvere a vtrhla do izby. Na posteli sedel Harry so sklonenou hlavou a injekciou v ruke. Pichá si Ralion.

,,Harry! Máme problém."

,,My tých problémov, máme viac." Uchechtol sa a ja som sa tvárila, že jeho hlúpu poznámku som prepočula.