like a devil ⇾ harry styles

Part 37 | Made by Satan

,,Temnota. Zdá sa,že sa jej páčiš." Zašeptala tak desivo, že mi prebehol mráz po chrbte. Studené ruky, na ktorých sa mi označoval silný strach v podobe husacej kože, sa začali trkotať v moment, keď sa k môjmu uchu priplazil zvuk. Šuchot, ktorý som nedokázala indentifikovať. Niečo mi začalo olapávať krk. Trhla som sebou zo zdesenia, keď som na krku uvidela čierne ruky. Čierne ruky ma náhle začnú pohlcovať hlbšie do seba. Moje ruky boli ako zviazané. Nemohla som nimi hýbať. Pozriem sa na Marcy, ktorá odo mňa v tejto chvíly snaží držať čo najďalej.

,,Pomôž mi. Prosím!" Snažila som sa rozprávať popri tom, ako ma tajomné ruky oberali o prístup vzduchu do pľúc. Pri každom nadýchnutí sa mi kyslík dostal len do krku, kde sa zastavil. Ruky zvierajúce moje hrdlo bránili jeho preniknutiu do vnútra a tak ma naplniť lahodným pocitom dýchania.

Marcy záporne pokrútila hlavou a rukami sa natiahla k stene za ňou. Pritisla sa na ňu tak, že jej chudé telo so stenou takmer splívalo v jeden predmet. Možno by tomu zodpovedala aj teplota jej tela. Marcy bola studená, presne tak isto ako tá stena, ktorá sa momentálne tvári ako jej najlepšia kamarátka.

,,Marcy! Sme predsa kamarátky. Aah!" Sykla som od bolesti, keď mi neznáme čudo zovrelo hrdlo ešte silnejšie.

,,Ona chce byť tvoja kamarátka."

Moje oči nechápavo sledovali tie Marcyine.

,,Heš, potvora!" Skríkne niekto za mojim chrbtom. Počujem len silné zakňučanie, hneď potom ruky opustili moje hrdlo a ja som sa konečne s otvorenými ústami zvrtla na zem. Do plúc sa mi nahrnuli čiastočky vzduchu. Moja hruď sa splašene dvíhala hore a mizivou rýchlosťou klesala znova späť. Ruky mi vystrelia ku krku. Chytám si ho aby som si bola istá tým, že mi ho nič viac nedrží.

,,Prišli po teba." Zašeptá osôbka schúlená v klbku nalepená na stene. Rukami sa zapriem o zaprášenú, čiernu zem a posadím sa. Predo mnou stojí žena. Nemôžem povedať že nebola pekná. To nie. Ach, čo to táram. Bola vážne okúzlujúca. Bledú pokožku osvetlovalo svetlo z chodby, ktoré sem prenikalo prostredníctvom otvorených dverí.

,,Vstávaj mladá." Natiahla ku mne ruku a usmiala sa na mňa. Predĺžené očne zuby prezradili jej identitu. Vyľakane som na ňu skrývila obočie.

,,No ták. Nezožeriem ťa." Pokľakla ku mne a chytila ma za koleno.

,,Si predsa upír a ty tvrdíš že ma nezožerieš?"

Uchechtla sa a zložila ruku z môjho kolena dolu.

,,Na teba majú zálusk iní. Ver mi." Žmurkla na mňa svojimi belasými očami a dlaňou si z pleca odhodila prameň tmavých vlasov.

,,Prepáč,ale nemám vo zvyku veriť takým ako si ty. Už som sa raz sklamala."

,,Ale ja som ti predsa zachránila život. Nebyť mňa, Temnota si z teba spraví svoj obed." Pomaly sa postavila na svoje tenké nohy a podala mi ruku.

,,Tak vstávaj!" Rozkázala mi.Chvíľu som váhala, ale nakoniec mi môj mozog nariadil vstať a poslúchnuť dievča stojace naproti mne. Pardón. Ona nie je obyčajné dievča. Ona je upír. Jeden z tích, ktorích poznáte z knižiek. Z filmov.

Jemne zdvihnem pravú ruku a podám ju neznámej. Trhne mnou a ja sa následne svižne postavým na nohy. Rýchle a neustálené výdychy patriace Marcy sa tiahli priestorom a mne spôsobovali chvenie celého tela. Teda, možno to nebolo jej prudkým dýchaním ale tým, že teplota dlane upírky bola na mňa až priveľmi nízka.

,,Poslušná. Poď, Thomas ťa už očakáva s otvorenou náručou." Sarkasticky sa zasmiala a potiahla mnou smerom k mohutným dverám.

,,Dostanem ťa od tiaľto. Sľubujem!" Šepla som smerom k Marcy tesne pred tým, ako sme opustili izbu. Teda ak sa tento priestor vôbec dá nazvať izbou. Studená miestnosť naháňajúca vám strach z každého tieňa jej kúta.