like a devil ⇾ harry styles

Part 7 | Let me go

SUMMER'S POV

Cítim sa vyčerpaná. Znova. Prečo vždy keď som s ním tak strácam energiu? aj keď naposledy čo som ho videla, to bolo včera na tom obede ale od vtedy ma všetko bolí.

,,Musíte si usporiadať všetky myšlienky a pocity." Hovorila mi psychologička, kým ja som sedela na čiernom gauči oproti nej. Chodievam sem od vtedy, ako sa stala tá hrozna vec. Vzdychla som si nad svojimi myšlienkami o Harrym. Prečo ho mám stále v hlave?

,,Niečo Vás trápi?" Zložila si svoje veľke okuliare.

,,Ach... nie. Nie je to dôležité." Hodila som rukou na znak toho že je to nepodstatné Lenže toto bolo podstatné. Neviem prečo ale od včera sa bojím vystrčiť nohu z domu. Kvôli nemu. V očiach mal ten hrozný chtíč a ja sa obávam toho, že ma bude vyhľadávať.

,,Predvčerom som stretla jedného muža." Začala som. Síce som si nebola istá či jej to mám povedať. Ale asi to bude najrozumnejšie. Aspoň mi poradí čo robiť s mojim strachom.

,,A... zdá sa mi byť dosť problémový typ. Na začiatku na mňa pôsobil milo. Lenže včera to bolo niečo iné. Tu jeho chcižiadostivosť ste mohli cítiť na míle ďaleko. Včera si ma dokonca privlastnil. Bojím sa toho že ma bude vyhľadávať. Lenže ja s nim nič nechcem mať." Vyložila som na ňu všetky svoje úvahy a snažila sa jej to sformulovať do jednoduchých viet.

,,Rozumiem. Podľa môjho názoru sú tieto veci bežné. Nemusí byť nebezpečný ale jeho chcižiadostivosť Vám môže narobiť veľké problémy. Byť Vami, ak Vás bude kontaktovať bez toho aby ste si to želali,zavolajte na políciu." Hovorila. Chvíľu som nad tým rozmýšľala. Zrak mi padol na biele hodiny zavesené na stene krémovej farby. Ukazovali presne 15:00.

,,Preboha. To už je toľko hodín?" Postavila som sa a vzala do ruky kabelku.

,,Prepáčte ale už musím ísť. Ďakujem Vám za radu." Poďakovala som jej a ona len letmo prikývla. Žiadny úsmev. Usmieva sa táto žena niekedy? Chytila som ľadovú kľučku na dverách. Otvorila som dvere a potom pomaly schádzala betónovými schodmi dole. V sklenených vchodových dverách som videla svoj odraz. Siahla som po kľučke a otvorila dvere. Keď som ich zatvárala, niekto do mňa narazil. Silno. Buchla som si ruku o dvere. Pozrela som sa na dotyčného a mnou triasla panika.

Toto nemôže byť pravda! Jeho zelené oči ma už znova prikovali o zem.

,,Prepáč mi to." Povedal. Žiadny pozdrav ani nič podobné. Chcela som ho obísť a isť preč aby si myslel že som si ho ani nevšimla ale jeho oči nalepené na mne ma donútili stáť na mieste. Nemôže mi dať jednoducho pokoj? Od teraz mi nedá dýchať?

,,Tiež ťa zdravím." Odvrkla som. Nech sa chlapec naučí čo sa patrí. Ostal ticho.

,,Čo tu robíš?" Prelomila som to hrozné ticho medzi nami.

,,Prišiel som preto aby som sa ti ospravedlnil." Letmo sa usmial. Asi čakal že sa usmejem tiež. Prepáč, Harry ale po tvojom včerajšom výstupe nemám chuť usmievať sa na teba.

,,A za čo sa ospravedlňuješ? Za to že si ma pred chvíľou skoro zrazil na zem alebo si sa prišiel ospravedlniť za niečo iné?" Povedala som ironicky.

,,Chcem sa ti ospravedlniť za ten včerajšok,samozrejme. A ak to treba, prepáč mi aj to že som ťa skoro zrazil na zem. Ale prosím ťa, odpusť mi ten včerajší obed. Správal som sa ako idiot." Hovoril previnilo. Prisahala by som, že sa mu v očiach zablyslo.

,,Áno, správal si sa tak." Uhla som pohľadom a tvárila sa, že zem je oveľa zaujímavejšia ako on. Odrazu som pocítila niečo horúce na mojom líci. Pozrela som sa späť hore a videla ako sa na mňa Harry jemne usmieva a to horúce na mojom líci, je jeho dlaň. Hladil mi pravé líce a prechádzal až k brade. Uhla som hlavou doľava na znak toho, že sa mi nepáči čo robí. Problém je v tom, že mne sa to čo robil páčilo. Možno až príliš. Bol to taký skvelý pocit znova cítiť jeho hebkú pokožku. Rýchlo ruku strhol a voľne ju pustil vedľa svojho tela.

,,Odpúšťaš mi?" Blysol na mňa svoj perfektný úsmev.

,,Ty si teraz akože myslíš, že keď na mňa spravíš svoj milý kukuč, odpustím ti? Ak áno, si na veľkom omyle, chlapče. Na mňa to neplatí." Znova som klamala. Jeho takzvaný milý kukuč na mňa platil až moc dobre.

,,Ty si myslíš, že mam milý kukuč?" Spýtal sa s úškrnom v tvári a ľavou rukou sa poškriabal na zátylku. Je taký sladký, keď je v rozpakoch. Nohy sa mi podlomili pri pohľade na jeho úsmev. Dúfam že si nevšimol ako ma jeho dokonalý úsmev dostáva do kolien.

____________________________

VOTES AND COMMENTS :)

-TINA