like a devil ⇾ harry styles

Part 46 | Bleeding out

,,Spravil si obrovskú debilitu! Toto je od teba fatálna chyba." Zazubil som sa na všetkých v tejto jedálni. Všetci boli prekliati upíri. Všetci na nás pleštili svoje lesklé, hnedé oči.

,,Thomas vám nakázal, sledovať nás." Zarehotal som sa znova. Prišlo mi to hrozne smiešne.

,,Presnejšie, nakázal nám sledovať ju." Prehovoril muž za stolom vedľa nás. Toto ma nadmieru vytočilo. Naštvalo! Aj napriek tomu, že som na dnes stratil moc, som v tejto minúte mohol lámať skaly.

SUMMER'S POV

Konečne som tomu začala rozumieť. Thomas nás dal sledovať celou gardou upírov a temantov. Ale na čo mu to je? Musí ma mať vari stále pod dohľadom?

,,Prečo ma dal sledovať?" Nenáhlivo som sa postavila od stola. Šaty som si mäkko uhladila a oči som zacielila na chlapíka, položeného v sede za stolom vedľa nás.

,,Chcel si ťa poistiť."

,,Ale mňa si už predsa poistil." Otočila som začudovane hlavou. Do ruky mi predsa vryl znamenie ruží.

,,Dnes ti zvädnú posledné dve ruže." Obrátila som hlavu nazad, z kadiaľ prichádzal hlas. Stála tam staršia žena. Pery jej zvýrazňoval až priveľmi červený rúž a oči zmachlené do hnedého, zemitého odtieňa.

,,Máme na teba dať pozor. Aby si si to náhodou," z kroka na krok sa slimačím tempom dostala až pri mňa.

,,Nerozmyslela." S úsmeškom zavŕšila svoju myšlienku. Ruky sa mi myksovali. Nával emócii zapríčinil to, že sa mi po čele začali tvoriť malé kropaje potu. Potôčiky potu stekajú do jedného prúdu, ktorý nieje vidieť.

Zaskočilo ma to, že už o nedlho sa budem musieť premeniť. Je to niečo nové. Nepoznané. Môj mozog zatemnili myšlienky podobné tomu, či to bude bolieť.

,,Nedovolím jej premeniť sa!" Harryho hlas zasiahol moje uši. Dvihla som hlavu k jeho očiam. Bol rozzúrený. Dozaista by kráčal cez mŕtvoly len kvôli tom, aby sa moja premena nekonala.

,,Harry, už sme sa o tom predsa bavili."

,,To je absurdné! Nenechám to len tak. Ty sa nesmieš stať niečím tak odporným!" Zreval mojim smerom. Od ohlušujúceho Harryho zvriesknutia som rozlepila pery.

,,Chceš ju nechať umrieť?" Zaznel ženský hlas vedľa mňa. Uškŕňala sa. Nepochybne sa jej táto situácia páčila. Môj pohľad ihneď skočil na Harryho. Nemohla som tomu uveriť. Čakala som rýchlu spätnú väzbu. Čakala som, že povie, nie. No on na miesto toho čakal. Váhavo sa nadychoval.

,,Áno. Radšej nech umrie teraz. Nechcem aby sa trápila s večným životom tak ako ja." Jeho oči sa zaryli do mojich pier.

,,Čo?" môj dych sa znáhlil. Mám pocit, akoby som krvácala. Krvácam z vnútra. Bolí to. Zasiahol ma slovami, ktoré pre neho možno nemali žiadnu cenu. Ale mne ublížili. Veľmi mi ublížili. Harry vie svojimi rečami zasiahnúť tie najbolestivejšie miesta. Dotknú sa vašich rán, čo sa už začínajú hojiť. Lenže Harry ich prinúti znova krvácať. Prinúti ich znova bolieť.

,,Počula si." Mávol rukami, akoby sa nič nestalo.

,,Ty si asi neuvedomuješ vážnosť svojich slov. Všakže?" Zachytila som hlas ženy pri mne.

,,Myslím, že som nepovedal nič, za čo by som sa mohol hanbiť." Pokojne si sadol spiatky na stoličku. Bradu si podoprel rukou a nezaujato sa pozeral do mojej roztrasenej tváre.

Usilovala som sa o to, aby mi z očí nekvapla ani jedna kvapka slzy. Neúspešne. So slzami v očiach som zdrapila kabelku zavesenú na stoličke a horúčkovito som šliapala k dverám. V prenáramne veľkej hale som sa zastavila. Začala som rozrývať celú kabelku. Hľadala som kapesníky. Hneď ako som ich našla, som si jednou z nich utrela nos. Hlasno som soplila a ronila slzy. Obhliadla som sa. Chcela som vedieť, či sa Harry postavil a išiel za mnou. Márne.