like a devil ⇾ harry styles

Part 11 | One last time

,,Lenže láska, sa nedá len tak definovať. Je to cit ktorého význam sa nedá presne vysvetliť. Láska, je široký pojem." Hovorila som pri tom, ako som sa pozerala dole do zeme.

Bol ticho. Nehovoril nič. Cítila som však ako jeho ruka pomaly putuje cez môj pás až k môjmu plecu. Bojovala som sama so sebou, aby som sa mu nehodila okolo krku. Nemôžem! Presne o to mu a aj ostatným ako je on, ide. Sám mi predsa povedal, že v ich svete je atraktivita podmienkou prežitia.

,,Musí sa to dať nejako vysvetliť.." Dlaňou prešiel až k mojej brade a otočil mi ju oproti sebe. Jeho zelené oči ma prebodávali. Prepichovali celú moju osobu. Odrazu som na svojich perách ucítila niečo vlhké a teplé. Pobozkal ma. Znova! Naše ústa sa začali prehlbovať a ja som si uvedomovala že spolupracujem! Čo to robím?! Presne o toto mu ide! Nechcem! Nesmiem! Nemôžem podľahnúť!

,,Prestaň! Prosím." Odstrčila som ho od seba.

,,Máš pravdu. Mal by som, už ísť." Postavil sa na odchod. On ma tu chce teraz nechať samú po tom, čo mi povedal?

,,Počkaj. Povedala som, aby si prestal. Nepovedala som, aby si odišiel." Chytila som ho za zápästie. Nechápala som sama seba. Nechápala som tomu, prečo chcem aby tu ostal. Veď on patrí medzi tých zlých.

,,Ja viem. Ale ja som sa rozhodol." Trhol svojou rukou. Nechcem ostať sama! Je mi tu samej smutno a navyše keď mi teraz povedal také veci, o ktorých sa netočia ani tie najdesivejšie filmy... Bojím sa ostať doma sama.

,,Nepustím ťa!" Postavila som sa aj ja a stála si za svojim. Pozeral sa na mňa s pootvorenými ústami ale jeho pohľad ku mne ochladol.

,,Prečo mi to robíš, Summer?" Keď povedal moje meno na konci vety, celým telom mi prebehol elektrický prúd. Nikto a nikdy moje meno nevyslovil s takým citom ako on.

,,Nemôžeš ma tu nechať samú."

,,Lenže ja sa bojím, že ti ublížim." Dlaňou mi prešiel po líci. Jeho teplá pokožka pre mňa bolo ako balzam na dušu. Dotkni sa ma ešte.

,,Nemôžem tu ostať."

,,A ja tu nemôžem ostať sama." Povedala som. Bol ticho. Obaja sme boli ticho. Len sme na seba hľadeli. Srdce mi búchalo hrozne silno.

,,Nemôžem tu ostať sama, bez teba." Prečo to robím? Sám povedal že sa bojí, že mi ublíži a ja ho aj tak prehováram aby ostal. Nevedela som čo robím. Pri pohľade do jeho očí som sa cítila ako opitá. Vzal prameň mojich vlasov medzi svoje prsty, a privoňal si k nim. Druhou rukou chytil moje zápästie a pritisol si ma bližšie.

,,Vieš, nepovedal som ti, ako energiu čerpáme."

,,Ako?" Pokrútila som hlavou.

,,Bozkami. Prítomnosťou. Dotykmi..." Za každým slovom, rázne zdôraznil bodku. Takže aj práve teraz zo mňa čerpá sily? Pozrela som sa na moju ruku ktorú pevne zvieral. Pomaly mi ju pustil.

,,Tak moc chcem aby som smel ostať. Ale nemôžem." Prehrabol si vlasy a otočil sa chrbtom ku mne.

,,Ale veď ja mám dosť energie." Chcela som mu ukázať, že mám v sebe ešte dosť energie pre neho aj pre seba. Síce som cítila, že som unavená. Všimla som si, ako sa usmieva.

,,Vidím ti na očiach, že chceš spať. Mňa neoklameš." Usmial sa na mňa.

,,Ale, ja chcem aby si ostal."

,,Veď len pred nedávnom si chcela, aby som ťa nechal na pokoj." Zasmial sa. Má pravdu.

,,Lenže keď som počula o veciach, ktoré si mi povedal, bojím sa sama." Chytila som si ľavé zápästie ruky a čakala na jeho reakciu.

,,Vlastne ja ti ubližujem aj teraz. Necítiš ako z teba energia pomaly upadá?" Povedal rozhorčene. Má pravdu. Bolia ma nohy. Hlava. Všetko ma bolí. Tak prečo nechcem aby odišiel?! Bola som ticho. Nevedela som ako reagovať.

,,Sama nevieš odpovedať..." Prelomil to hrozné ticho medzi nami.

,,Môžem ťa o niečo požiadať?" Prehovoril znova. Len som prikývla.

,,Smiem ťa pobozkať?" Povedal. Srdce sa mi rozbúchalo ešte silnejšie.

Zas som bez slova prikývla na súhlas. V tom vzal moju hlavu do rúk a vtisol mi na pery jemnú a dlhú pusu.

,,Naposledy.." Stihol vdýchnuť do mojich úst. Pomaly sa odo mňa odtiahol a ja som znova stála na mieste neschopná nič povedať, neschopná nič urobiť. Sledovala som jeho rýchle kroky smerujúce k dverám. Chcela som ho zastaviť! Čo to so mnou je?! To čo sa so mnou deje keď som s ním sa nedá vysvetliť. Je to vážne tým, kým je? Že to so mnou robí jeho magická schopnosť priťahovať ženy?

Ostala som sama. Vedela som to, keď som počula silné buchnutie dverí. Striaslo mnou. Sadla som si na gauč a v tom sa otvorilo okno a dnu vbehol silný vietor. Čo to do frasa je? Postavila som sa v pláne okno zavrieť. Vlasy mi viali vo vetre. Rýchlo som do rúk uchopila kľučku od okna a silno ho pribuchla. Keď som zahla kľučkou na dol, zadívala som sa von. Videla som dve postavy ľudí. Vedela som rozpoznať že to bol muž a žena. Bozkávali sa.

Usmiala som sa a chcela odísť. No ostať pri okne ma prinútil ďalší pohľad na tú ženu, ktorá pomaly a bezmocne padala na zem. Muž stál so vztýčenou hlavou. S otvorenými ústami som pozorovala celú situáciu. Srdce mi skákalo ostošesť nevediac čo urobiť. Odrazu sa ten muž obzrel k môjmu oknu a ostal na ňom civieť. Rýchlo som sa zohla pod parapet okna a čakala čo sa stane. Nič. Absolútne nič sa nedialo. Pomaly som vykukla hore a pozrela sa von z okna. Nik tam nebol. Dokonca ani tá žena čo padla na zem. Mala by som zavolať na políciu! Postavila som sa a chcela skočiť po mobilnom telefóne. No pohľad mi ostal stáť na postave stojacu v mojej obývačke. Pomaly som prechádzala očami od jeho nôh až k jeho tvári. Bol to Temant. Jeho krvavo jantárové oči ho prezradili. Srdce som cítila až niekde v krku. Pomaly som sa lúčila so životom, vedela som totiž, že nie každý Temant musí byť taký zdvorilý ako Harry.

,,Ahoj. Som Niall."

_______________________________________________________________

Táto časť je venovaná Peti_Styles :33 milujem ťa :3

Lots of ♥

VOTES AND COMMENTS :)

-TINA