like a devil ⇾ harry styles

Part 5 | Jealously

Zobudila som sa ako mi pálivé slnečné lúče pripekali na hlavu. Bola som ako bez života. Slabá. Vyčerpaná.

Postavila som sa z postele mojich rodičov a so slzami v očiach prešla do kúpeľne. Zrak v zrkadle mi padol na opuchnuté oči. Vždy keď som zavrela oči, videla som jeho. Harryho. Je možné že som ho spoznala len včera a on mi už v tú noc kradol spánok? Je možné že mi nedá spať? Pokrútila som hlavou a zaprela sa rukami o umývadlo. Stále sa mi v hlave točili všetky tie scény ktoré sa mi stali s mojimi nebohými rodičmi. Keď teraz zomreli, ostala mi po nich v srdci prázdna diera, ktorá sa nedá zaplátať ako diera na nohaviciach. Nie je to také jednoduché. Všetko vo vnútri ma bolelo. Keď som chcela pustiť vodu aby som si opláchla tvár, počula som ako mi z izby zvonil mobil. Rýchlo som bežala do izby a dúfala že je to policajt Caleb a povie mi, že majú dobré správy o tom, že majú stopy vraha. Hodila som sa po vyzváňajúcom telefóne a rýchlo potiahla príslušné tlačítko na displeji doprava a zdvihla to.

,,Haló? Tu Lorenceová." Predstavila som sa do telefónu. Na druhom konci som počula jemné zašuchotanie.

,,Ahoj, Summer. Tu Harry." Ozvalo sa z druhého konca. Počkať! Čože? Ja som mu predsa telefónne číslo nedávala. Ako ho zistil?

,,A-ahoj... Čo si želáš?" Koktala som sa. Nechápala som to, ako vystopoval moje číslo.

,,Ja by som sa chcel stretnúť."

,,Akože so mnou?" Skoro som prestala dýchať keď mi povedal že sa chce stretnúť. Prestala som dýchať pri pomyslení že znova sa do mňa bude zapichávať jeho drzý pohľad.

,,No nie. S medvedíkom Pú." Povedal ironicky a ihneď na to sa zasmial.

,,Jasné že s tebou." Dodal po chvíli.

,,Ja neviem Harry. Nemyslím si že je to dobrý nápad." Vážne nemám chuť stretnúť sa s ním. Včera v bare na mňa pozeral pohľadom Chem ťa zožrať, a mne to bolo maximálne nepríjemné. Navyše, pri jeho pohľade som cítila ako mi odpadáva energia. A pri tom ako ma bozkával som cítila ako zo mňa duša o chvíľu doslova vyletí. Cítila som sa tak inak. Na jednej strane pri jeho prítomnosti som sa cítila vyčerpaná ale na druhej, som sa cítila plná života.

,,Chcem ťa vidieť!" Odrazu jeho hlas zvážnel a ja neviem prečo ale so schôdzkou som súhlasila. Jeho hlas znel tak tvrdo, že so mala pocit ak ho odmietnem, nájde ma a pripraví o život.

,,Tak dobre. Moja ulica je Grey Street 128. Snáď to nájdeš." Usmiala som sa do telefónu a popri tom sa hrala s prameňom vlasov, ktorý som si obtáčala okolo ukazováka.

,,Neboj sa. Potrafím. Tak o 12:00 som u teba a vezmem ťa na obed." Cítila som ako sa uškrnul. Súhlasila som s jeho návrhom. Nakoniec sme sa pozdravili a ja som zrušila hovor. Prečo ma zrazu pri srdci začalo tak hriať?

° ° ° °

O hodinu je tu a ja stále neviem čo na seba. Vonku bolo na Jún až moc horúco. Bolo len 11:00 ráno a slnko pražilo ako na obed v Auguste. Keďže som stále v smútku, nemohla som zvoliť inú farbu ako čiernu. Vlastne, na inú som nemala náladu. Teraz mi čierna farba pripadala najkrajšia na svete. Zvolila som čierne šaty po kolená. Milujem šaty. A keď je teplo, prečo si ich neobliecť? Vzala som vlasy a utiahla ich do drdola. A nakoniec make-up. Jemným make-upom nič nepokazím. Odrazu som začula ako pred domom zastavilo auto. Rýchlo som prešla k oknu mojej izby a pozrela sa von do slnečného počasia. Čierne BMW stálo pred domom a cez stiahnuté okno vodiča som mohla vidieť Harryho. Dobre! Pokoj, Sum! Upokoj sa.

Ešte som sa rozbehla do kúpeľne splniť môj posledný finálny krok.

,,Voňavka! Kde do frasa zase je?!" Pýtala som sa sama seba. Rozmýšľaj Summer rozmýšľaj!

Konečne som ju uvidela na poličke pri zrkadle. Skoro som umrela od zúfalstva keď som ju nemohla nájsť. Stlačila som pumpičku na voňavke a sladká voňavka náhle zasiahla môj krk. Položila som ju naspäť a rozbehla sa von aj s kľúčmi v ruke. Ešte som zamkla a obrátila sa smerom k Harryho autu. Stál pri ňom opretý o chrbát a pobavene sa na mňa usmieval. Musela som vyzerať vážne vtipne, keďže som sa hrozne ponáhľala a stresovala som ako pri skúškach z matematiky.

,,Ahoj Sum." Pozdravil ma. Jemný úsmev v tvári mu nesmel chýbať. Ten jeho dokonalý úsmev prinútil aby som sa usmiala tiež.

,,Ahoj."

,,Môžeme ísť?" Ukázal dlaňou na svoje auto a ja som len prikývla na znak súhlasu. Otvoril mi teda dvere a ja som nasadla do auta. Vanilka! Znova mi opantala zmysli. Sadol si na miesto vodiča a pozrel sa na mňa svojimi hlbokými očami. Zdali sa mi hlbšie ako včera.

,,Krásne voniaš." Povedal keď sa naklonil k môjmu dekoltu. Teraz som znova celá červená! Cítila som ako mi do tváre stúpa jasno červená farba. Určite vyzerám ako rak riečny!

,,Harry?"

,,Áno?"

,,Z kade vieš moje číslo? Pokiaľ viem, nedávala som ti ho." Od nervozity z toho, čo mi povie som rukami krčila koniec mojich čiernych šiat a čakala čo povie. Dlhšiu dobu ostalo ticho. Vymýšľa si odpoveď?

,,Mám, tajné zdroje." Na silu sa usmial. Mohla som takmer počuť to ako preglgol.

,,Aké tajné zdroje?" Vyštekla som na neho. Čo to do riti má znamenať? Kto mu to povedal?!

,,Je to podstatné?" Otočil sa ku mne objímajúc moje sedadlo zo zadu. Nakláňal sa nado mnou. Znova som ucítila jeho vôňu. Tak neodolateľne vonia. Pamätám si tú vôňu ešte zo včera. Ostala na mojom tričku až do dnes.

,,Pre mňa to podstatné je." Znížila som hlas pozerajúc sa na jeho dokonalú anjelskú tvár ktorá ma dostávala do kolien.

,,Nie, nie je. Nemusíš vedieť všetko." Naštartoval a s rozzúreným pohľadom uprel oči na cestu.

,,To myslíš vážne?" Hodila som ďalšiu otázku. Maximálne ma vytočil! Tak povie mi to alebo nie? Na čo som s ním šla. Nedopovedal mi hodnú chvíľu až kým sa neobzrel smerom ku mne. Jeho zelené oči sa vpíjali do tých mojich a ja som pochopila prečo som šla. Chcela som vidieť jeho strapaté vlasy, oči, úsmev. Chcela som vidieť jeho.

********************

,,Chceme si objednať." Povedal Harry a pohľadom zavadil o mladého čašníka. Ten ihneď pricupital k nášmu stolu a usmial sa na mňa.

,,Haló! Mladý muž! Ja som tu." Harry jemne rukou klepol po stole aby sa čašník otočil k nemu. Znova bol jeho hlas taký tvrdý. Zdá sa mi to alebo žiarli?

,,Prepáčte mi." Ospravedlnil sa mu čašník a venoval sa jemu.

,,Čo si dáš Summer?" Zdvihol ku mne hlavu Harry a ja som sa zadívala do menu. Bolo tam toho hrozne moc. Nevedela som si vybrať, ale môj žalúdok bol hladný a zjedol by hoci čo.

,,Dám si 14-tku." usmiala som sa na čašníka a ten mi úsmev s radosťou opätoval. Klamala by som keby som povedala že nebol pekný. Bol veľmi pekný. Mal hrozne pekné tmavo modré oči. Ale tie Harryho boli oveľa krajšie.

,,Ja si dám to isté. Teraz môžete ísť." Odvrkol mu Harry. Čašník si všetko zapísal a uháňal preč. Pravdepodobne do kuchyne. Čo to robí? Prečo je taký nervózny?

,,Čo to robíš?" Po tichu som sa ho opýtala. Nechcela som sa o problémy deliť s ostatnými v reštaurácii. Harry sa lakťami oprel o stôl. Dlane si spojil na modliaci sa spôsob a jedným ukazovákom si trel spodnú peru. Dobrú chvíľu s úškľabkom na mňa hľadel a ja som čakala na jeho odpoveď. S úškľabku ktorý zdobil jeho tvár sa stal veľký široký úsmev.

,,Tak čo robím ja, hej? To som sa chcel opýtať ja teba!" Usmial sa na mňa s veľkou dávkou irónie.

_________________________________________________________________________

VOTES AND COMMENTS :)

-TINA