like a devil ⇾ harry styles

Part 10 | You can not love me

,,Ja som," Koktal sa. Prehrabol si vlasy svojou veľkou dlaňou a ja som sledovala každý jeho pohyb.

,,Temant." Dokončil vetu. Zarazilo ma to. Čo je to?

,,Čože si?" Spýtala som sa ho. V očiach som mu videla zúfalstvo.

,,Vidíš toto?" Z pod mikiny vytiahol náhrdelník so zvláštnym príveskom. Bola to päťcípa hviezda otočená hore nohami.

,,Áno."

,,Toto, je Satanský symbol. Pentagram." Povedal a ukazovákom ukazoval na náhrdelník. On je v nejakej sekte?

,,Si vyznávač, Satana?" Odsunula som sa od neho ďalej pri pomyslení že uctieva Satana.

Uškrnul sa. Čo mu je také smiešne? Na chvíľu zavrel oči a potom ich na mňa zavesil. Pozeral sa na mňa teraz krvavo červenými očami. Z reflexu som sa postavila a oprela o stenu. Bála som sa.

,,Č-čo je to?"

,,Prekliatie." Odpovedal jednoducho. Prekliatie?

,,Čo tým myslíš?" Opierala som sa o studenú stenu. Môj dych bol nepravidelný a tlkot srdca bol na tom rovnako.

,,Najskôr si sadni. Potom ti všetko poviem." Poklepal na voľné miesto vedľa seba. Mám k nemu ísť? Bojím sa. Ale veď predsa, on bol ten, čo ma varoval pred tými chlapmi a spolu sme utiekli. Nahlas som pregĺgla.

"Mohol..Mohol by si najskôr vypnúť tie svoje červené oči?" S triasľavým ukazovákom som ukázala na Harryho. Usmial sa. Odvrátil zrak doprava a keď sa na mňa pozrel, mal oči zelené.

Takto sa mi páči viac. Jeho hlboké zelené oči sú pre mňa vzdialeným vesmírom, pretože mám pocit že jeho osobe nikdy nebudem schopná rozumieť. Zhlboka som sa nadýchla a pomalým krokom som prešla smerom k nemu. Opatrne som si sadla popri jeho ľavej strane.

,,Tak? Povieš mi to?" Povedala som opatrne. Odrazu sa jeho dlaň dotkla pravého líca. Mal hrozne horúce ruky. Pomaly prechádzal dole až k môjmu krku a zanechával na ňom stopy svojich dotykov. Znova tá hrozná bezmocnosť. Ostala som ako paralizovaná. Nemohla som sa hýbať.

,,Si neuveriteľne krásna!" Povedal. Harry, prečo mi toto robíš?

,,Harry... Čo znamená ten pojem, Temant?" Konečne sa mi podarilo zo seba niečo dostať. Harryho ruka pomaly skĺzla po celej dĺže môjho pásu. Opatrne ju položil vedľa mojej nohy.

,,Temant je nadprirodzená bytosť. Má magické schopnosti. Priťahuje ženy svojim šarmom. Ženy sú schopné zamilovať sa do Temanta za jediný deň a v moment keď sa pobozkajú, dotyčná žena patrí jemu. Je donútený zabiť ju..." Hovoril so sklesnutým tónom.

,,Strieľaš si zo mňa?" Neverila som mu. Veď to znie ako nejaká rozprávka.

,,Bohužiaľ, nie. Všetko čo ti hovorím, je pravda." Chytil ma za ruku. Znova ma zalial pot. Som unavená. Bolia ma nohy. Hlava.

,,Bola pravda aj to, čo si mi hovoril o tej mobilnej sieti?"

,,Všetko bola a je pravda. A je toho omnoho viac, čo ti musím povedať." Hovoril. Desí ma!

,,Bojím sa.. Bojím sa toho čo mi povieš ďalej." Rozmýšľala som nahlas.

,,A máš čoho. Vieš, pobozkal som ťa."

,,To znamená...že.."

,,Že si moja.." Dohovoril za mňa. Panebože! Znie to tak drasticky a staromódne.

,,A že ma musíš zabiť?" Cítila som slzy ako sa mi snažia predrať von.

,,Myslel som, že to dokážem.. Ale, o tú istotu som prišiel, keď som prvý krát zacítil toto." Dlaň pritlačil k mojej hrudi.

,,Neviem si predstaviť, že by nebilo." Povedal. Zhlboka som dýchala. Nevedela som čo mám povedať. Len som rukou siahla na jeho dlaň, ktorá stále spočívala na mojej hrudi a spôsobovala mi husiu kožu po celom tele a dala mu ju dole.

,,Ja... neviem čo povedať."

,,Nehovor nič. Len ma proste počúvaj, a ver mi. Nikdy ti neublížim." Sľúbil. Stále som sa však bála. Prikývla som a on sa usmial.

,,My, Temanti, žijeme vo svete kde je atraktivia podmienkou prežitia. Bez energie ktorá prúdi v ženských telách, by sme nevedeli prežiť. Preto mi dnes keď sme sa stretli pri dverách bolo zle. A tak som odišiel. Nemal som totiž žiadnu od dňa, keď som sa ti predstavil." Hovoril. Pozorne som počúvala každé slovo ktoré vyslovil a snažila sa to pochopiť.

,,Tak ako to, že teraz ti už zle nie je?" Spýtala som sa ho. Chvíľu mlčal.

,,Pichol som si injekciu s Ralionom. Posilňovač. No nedokážem na ňom žiť dlho." Zhrbil sa a založil si ruky na modliaci sa spôsob.

,,Aha. Čo máš v pláne povedať mi ďalej?"

,,Všetky tie historky ktoré sa rozprávajú pri táboráku, sú pravdivé. Upíri, vlkolaci..." Povedal.

,,Vy ľudia, žijete na povrchu iného sveta. Sveta zla,ktoré sa snaží prebiť na povrch. Predstav si svet, kde dobro neexistuje. Presne taký je svet démonov. Náš svet." Hovoril ďalej. Pri každom jedno slove ma mrazilo. Sníva sa mi to alebo je to skutočnosť?

,,Takže, ak to dobre chápem..ty si jeden z tých zlých.."

,,Pochopila si to správne." Odpovedal sklesnuto a pozrel sa mi do očí. Tento krát sa mi zdali oveľa hlbšie. Plné citu. Oni, Temanti, majú city?

,,Tak prečo ma nezabiješ? Viem, povedal si mi, že si nevieš predstaviť, že by si to urobil. Ale to nič nevysvetluje! Ak si teda ten zlý, nemala by som sa s tebou teraz rozprávať. Nemala by som tu s tebou byť." Rozhadzovala som zmätene rukami vo vzduchu. Nechápem tomu. Je to úplne divné. Všetko čo mi hovorí je divné. Ale z nejakého dôvodu mu verím.

,,Je to zvláštne, ale keď som s tebou, niečo cítim.." Povedal.

,,Hm, niečo cítiš. Je to nenávisť?"

,,Myslíš, že keby som ťa nenávidel, zabránil by som tým chlapíkom, aby ťa sledovali? Nie. Ja vážne netuším čo je to za cit. Nikdy som sa tak necítil. Vlastne, ja som nikdy nič necítil. Ani tú hlúpu nenávisť. Je to pre mňa niečo nové, doposiaľ nepoznané... Až kým som nenašiel teba. Ty si vo mne rozpútala vojnu dvoch svetov."

,,Možno je to niečo ako priateľstvo." Povedala som. Určite je to ono. No keď som si spomenula na noc, keď som sa dostala až k nem domov, napadlo ma že cíti len.. ako to povedať.. Nadržanosť?

,,Nie. Myslím že tomu vy ľudia hovoríte.. ehm..to slovo sa začína na 'L'...no neviem si spomenúť.." Hovoril a búchal si dlaňou do čela. Hneď ma napadlo jedno slovo. To najkrajšie slovo na zemi.

,,Láska?"

,,Áno! Presne tak!" Lúskol prstami a usmial sa na mňa. Toto nesmie myslieť vážne! Zmeravela som. Znova sa na mňa letmo usmial.

,,Mohla by si mi prosím ťa, definovať slovo LÁSKA?"

_________________________________________________

VOTES & COMMENTS :))

-TINA