like a devil ⇾ harry styles

Part 39 | Wrong way

,,Pokiaľ posledna ruža nezvädne." Odpovedala som veľmi potichu. Moje oči som upriamila na Harryho, ktorý sa do mňa zabodával nahnevaným pohľadom.

,,Ukáž mi to." Jeho obrovská dlaň ma chytí za ruku a pritiahne k sebe. Narazila som do jeho hrude a zalapala po dychu, pretože mi jeho neskutočná korenistá voňavka vbila do nosa.

,,Do šľaka!" Zahromžil Harry, pri čom mi prstom prechádzal po obrázku na ruke. Znova sa hýbal.

Nepoddajné vlasy Marcy sa dotkli môjho pleca vtedy, keď sa prudko otočila.

,,Blíži sa." Prstom ukáže na tmavé oblaky, blížiace sa k nám.

,,Musíme ísť." Pozrie sa na nás s krvavými kruhmi pod očami. Zťažka som dýchala a vytrhla ruku z tej Harryho.

,,Ide si po teba!" Dotkla sa mojej ruky a silno mi ju stlačila.

,,Poďme." Prikážem a všetci sa poberajú na odchod. Marcy som potlačila pred seba a známi vchod ju vtiahol dnu. Riley sa zastavil pri mne a potlapkal ma po pleci.

,,Bude to v poriadku."

,,Ja viem." Usmiala som sa a strhla sa pri obrovskom výboji blesku. Hrom udrel neďaleko a mne na sekundu zalahlo v ušiach.

,,Choď." Povzbudila som ho a strkla do jeho chrbta, čím som ho posunula dopredu ku vchodu. V moment, keď som do neho chcela vniknúť aj ja, ma niečia ruka silno zvrtla k sebe. Smaragdové oči do mňa hádzali horiace šípy a ja som celá vzplanula. Ako fakľa.

,,Prečo si to prijala, sakra?" Zašeptal Harry a jeho ruky sa záhadným spôsobom dostali na moje boky.

,,Už som to predsa vysvetlila, nie snáď?"
Porozhliadla som sa po okolí a zistila, že sa tu nachádzame sami. Len my dvaja, ak nepočítam hromy, blesky, čiernu oblohu a tmavé kvapky dažďa, čo pomalým tempom dopadali na zem a zapľňali vodou trhliny a jamy v nej.

,,Nevieš čo všetko za tým je." Na čelo mu dopadla prvá kvapka. Sledovala som ju, ako jednoducho skĺza po jeho tvári.

,,Možno to neviem. Ale viem, prečo som to urobila." Povedala som rozhorúčene. Cítila som, ako jeho stisk na mojich bokoch zosilnel. Nečujne som zapišťala a zalapala po dychu vo chvíli, keď sa na nás spustil silný dážď. Sakra. Tak sakramnetsky studený dážď.

Pritisol si ma ešte viac k sebe a ja som sa zahľadela na jeho dokonalé pery, cez ktoré momentálne stekali kvapôčky chladného dažďa. Jemné kučierky sa mu pod návalom vody stratili a zošmykli sa. Nehovorili sme nič. Len tak na seba hladeli. Do frasa! Chcem ho cítiť. Tak veľmi. Jeho ústa nadvíhajúce sa pri každom nadýchnutí, ma donekonečna priťahovali.

,,Mali by sme ísť." Frustrovane som mu dýchla do tváre a neškodne sa usmiala. Jemne prikývol. Jeho ruky opustili moje boky a spoločne sme vykročili priečne cez vchod. Privrela som oči a keď som ich znova otvorila, naskytol sa mi pohľad na ustráchanych chlapcov a vyľakanu Marcy.

,,Prečo ste sakra mokrý?" Hodil na nás otazku Cooper. Pootvorila som ústa, snažiac sa odpovedať, no Harryho postava prechádzajúca predo mnou ma zaujala na toľko, že som stratila slová. Cez jeho mokré, biele tričko, mu bolo dokonalo vidieť svaly. Vo chvíli keď sa napli pri zapieraní sa nohami o zem, som ťažko prehltla a zhlboka sa nadýchla. Zažmurkala som očami, pokrútila hlavou a snažila sa zobudiť zo snenia o tom, ako Harryho vyzlečiem.

,,Vidíme sa." Cooper spoločne s Rileym si podali ruky so všetkými chlapcami a pomaly prechádzali ku mne.

,,Drž sa." Usmial sa na mňa Riley s jeho širokými ústami a vtiahol ma do svojho objatia.