like a devil ⇾ harry styles

Part 37 | Made by Satan

Moje oči oslepilo svetlo vyžarujúce zo starej, zaprášenej žiarovky na strope. Porozhliadnem sa po dlhočíznej chodbe, kde z každej strany jej stien majú miesto svoje dvere. Bolo ich tu hrozne veľa.

,,Sum!" Počula som hlas z jedných okolitých dverí pri tom, ako ma upírka ťahala chodbou.

,,Summer!" Už druhý krát z rovnakých dverí zaznelo moje meno a ja som si už teraz bola dostatočne istá, že tam niekto volá na mňa.

,,Sum! Tu som." Obrátila som sa za hlasom, ktorý unikal z dverí. Bol to ten ohromný sexy chrapľák ktorý mi spôsoboval husinu.

,,Nepočúvaj to. Sú to len vymetenci. Nevedia čo rozprávajú." Zasmiala sa tmavovlasá upírka, stláčajúc mi ruku. Potiahla mnou silnejšie, keď som odmiela kráčať a nasledovať ju.

,,Pusti ma!" Skríkla som na ňu a vymotala sa z jej silného zovretia ruky. Bola vážne moc silná až som sa čudovala, že ma pustila tak ľahko. Moje nohy utekali za zvukom prichádzajúci z onych dverí.

,,Harry." Skríkla som, keď moje chodidlá ostali stáť na mieste oproti dverám z malým okienkom. Za skleneným oknom som videla Harryho vyplašenú tvár skenujúc tú moju.

,,Čo to má sakra byť?!" Kopla som do dverí hneď po neúspešnom pokuse otvoriť ich.

,,Tomu sa hovorí Thomas." Harry sa pritisne na dvere a svojim horúcim dychom zarosí okienko, cez ktoré pozorujem jeho nepoddajné ruky, čo mu zablúdili do vlasov.

,,Sakra!" Napodobní môj pokus vykopnúť dvere. Avšak, nič sa nestalo. Dvere sa len mierne zachveli. Cítila som teplé slzy stekajúce z mojich očí, keď v tom moju ruku schytilo niečo veľmi ľadové.

,,Dosť! Asi som zakrikla to, že si poslušná." Zahhriakla upírka. držiac moje zápästia.

,,Rozmliaždiš mi zápästie!" Zhúkla som po nej priam histericky a druhou rukou sa snažila odtstrčiť odo mňa jej studené telo. No v tom ma jej neskutočná sila prilepila na stenu po ľavej strane dverí, v ktorej sa nachádzal Harry.

,,Pusti ju! Okamžite! Inak za seba neručím!" V Harryho slovách prebíjacie sklo na dverách sa mi dostávali do uší veľmi rýchlo.

,,Och áno? A čo by si tak chcel urobiť?" Upírkina pravá dlaň sa dotkla mojho hrudníka a silno naň pritlačila, čo mi spôsobilo záchvat. Nemohla som sa nadýchnuť. Prečo ma chcú všetci udusiť?!

Pustila ma a pomalým krokom prešla k dverám, usmiala sa na Harryho cez zahmlené sklo. Keďže som nemohla prijímať dostatok vzduchu do pľúc (už znova), skotúlala som sa na zem a búchala si do hrude, pri čom som kašlala. Pozrela som sa smerom k dverám na ktorých mala mladá upírka priložené dlane a usmievala sa.

,,Nakopem ti tú tvoju upírsku riť!" Zahriakol na ňu. Počula som jej prenikavý smiech.

,,Harry, Harry. Ty sa nikdy nepoučíš, však nie? Nemáš šancu vyhrať náš spoločný boj." Usmiala sa na neho cez sklo. Môj kašel sa stupňoval a ja som nevedela čo mám robiť aby to prestalo. Jej tenká postava sa otočila na päte a prešla ku mne.

,,Panebože." Povedala nezaujato a v tom som pocítila jej ohromnú silu rúk na mojom chrbte, do ktorého ma buchla. Náhle môj kašel prestal a moje plúca zachvátil neopísateľný pocit. Vzduch, vzduch! Potrebujem vzduch! Moje ústa naberali kyslík. Bolo by úplne od témy, keby som povedala že som ten vzdcuh, tú dôležitú súčasť žitia doslova hltala?

,,Vstávaj!" Uchopila ma za predlaktie a postavila zo zeme pokladanej béžovo sivou podlahou.

,,Zabijem ťa, Mason!" počula som Harryho výbušný hlas a následne sa chodbou ozvalo buchnutie do dverí. Takže sa volá Mason.