"Si môj otec" povedala som a on stíchol.
Spozornel.
"Počúvam.."
"Som tehotná"povedala som
"A ja budem dedom , či otcom" spýtal sa a nebral to vôbec vážne
"Dedom"
"Takže ťa predsa jeden z nich dvoch vymrdal" zasmial sa
"Alebo to bol niekto iný?"
"Môžeš si už prestať robiť srandu?" zamračila som sa . Bola som fakt naštvaná. "Bude to Chanyeolove. Tak mi to vychádza..."
"Počkaj, ale ...Teraz si si nerobila srandu?" Spýtal sa prekvapene
"Načo by som si prosím ťa z niečoho takéhoto robila srandu?"
"Neviem ale... Tak potom to je úžasné" povedal a nahodil úsmev. Bol to úprimný úsmev. Nechápala som čo sa s ním deje. A či to je vôbec on.
"Čo to bude? Chlapec alebo dievčatko?"
"Uhmm... To ešte neviem" povedala som dosť v šoku. Zrazu som zbadala ako si položil lakte na stolík a zaprel si hlavu. S úsmevom ma sledoval.
"A v kolkatom si mesiaci?"
"Ešte nie som ani poriadne v prvom"
"Chanyeol o tom už vie?" Spýtal sa s úsmevom
"Nie ale..." Zrazu ma prerušil.
"Ľudia počúvajte" postavil sa. Všetci jeho spoluväzni ale aj ostatní ľudia sa na neho pozreli.
"Budem dedkom! Moja princezná je tehotná" povedal s úsmevom.
Zrazu sa v miestnosti začal ozývať tleskot ľudí a gratulácie. Ja som si rukou prešla po tvári.
Toto bude komplikované...
"Oci sadni si prosím, neskončila som" snažila som sa ho ukľudniť
"Ale to sa nedá. Ja som tak šťastný. Moje dievčatko sa stane matkou. To je úžasné" povedal šťastne a do očí sa mu nahrnuli slzy.
"Treba to osláviť!"
"Si vo väzení, čo chceš oslavovať?" Spýtala som sa prekvapene.
"Tak určite nie sú až také svine , že by mi nedovolili osláviť to , že sa mi narodí vnúča"
On je z toho vážne nadšený.
Nechápala som to.
"Oci prosím posaď sa. Ja som ešte neskončila..." Povzdychla som si
"Máš pre mňa ešte lepšiu správu? Budú to dvojičky?" Posadil sa .
"Berieš nejaké lieky?" Spýtala som sa , pretože sa mi jeho chovanie nezdalo normálne.
"Len som mal čas na rozmýšľanie. A prišlo mi ľúto všetko to čo som spravil. A keď ťa tu vidím, aj po tom všetkom si mi prišla oznámiť takéto niečo... Chcem začať odznova. Bez všetkých tých vecí čo som tebe ale aj ostatným spravil. A dobre možno zopár liekov mám ale fakt to ľutujem"
"Škoda že si sa takto nesprával po celé tie roky. Bol by si skvelý otec..." Usmiala som sa
"Je mi vážne ľúto to čo som ti stváral. Zničil som ti život. Keď si prišla o matku , zachoval som sa ako kretén a vinil som z toho teba. Zakaždým ako som sa na teba pozrel , videl som tvoju mamu. Tak strašne sa na ňu podobáš. A aj keď to pre teba asi nič neznamená. Ale ospravedlňujem sa ti za to" pousmial sa. Mne sa do očí nahrnuli slzy.
"Kebyže môžem tak ťa objímem" zavzlykala som
"Srdiečko, rozpučil by som ťa v náručí asi ... A čo si mi chcela ešte povedať?"
Chvíľu som sa mu pozerala do očí. Musela som sa mu priznať. Nedokázala by som odtiaľto odísť,bez toho aby to vedel.
"...Mám rakovinu a nedá sa liečiť. A proste tu asi dlho nebudem" hneď ako som to povedala tak mu ten úsmev zmizol
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
