Stáli sme pri mojej posteli.
Objímali sme sa.
Som šťastná,že som si dokázala na neho opäť spomenúť.
Keď sa dostanem odtiaľto , náš život bude už len lepší a lepší.
Síce nás bude čakať ešte súd a všetko možné,ale spoločne to zvládneme . Verím v to.
Pozrela som sa na neho .
Zotrela som mu slzy.
"Zoe sa skoro zbláznila,keď zistila že si mi zmizla" zasmial sa
"Počkaj , počkaj.. Zoe.." zamyslela som sa
"Tvoja najlepšia kamarátka" pozrel sa na mňa uprene.
Bolo pre mňa trochu komplikované si spomenúť, predsa som si ledva spomenula na Chanyeola.
"Chodí s Jonginom, našim hlavným tanečníkom" skúšal mi o nich povedať viac.
No mne to stále nedopínalo. Až teda do doby kým sa mi nevybavil prvý deň na škole a prvý žiak ktorý sa tam so mnou začali baviť. Teda žiačka. Bola to po dlhej dobe osoba, ktorá bola na mňa milá .
Vďaka nej som sa začala mať dobre. Obraňovala ma a v podstate aj vďaka nej som teraz tým , kým som a chodím s Chanyeolom.
"Zoe..." Povedala som si zrakom zapichnutým niekde v zemi
"Myslíš že ma príde navštíviť?" Spýtala som sa a pozrela sa na neho so psím pohľadom.
"Podľa mňa sem prídu všetci" usmial sa
"Aj moji rodičia povedali že dnes prídu. Keď si zmizla , báli sa o teba snáď viac ako ja.. no dobre to sa ani nedá"
Presunuli sme sa spoločne na moju posteľ,kde sme si k sebe ľahli.
Chanyeol ma ani tu nepustil .
Objímal ma ako keby sme mali byť spolu naposledy.
"Konečne som šťastný " povedal s úsmevom
"Aj ja , bože ani nevieš čo všetko mi robili. Čo všetko som za tie roky zažívala a zrazu sa to všetko nadobro skončí. Je to taký príjemný pocit" zasmiala som sa.
Pozrela som sa na Chanyeola.
Uprene sa na mňa pozrel.
"Deje sa niečo ?" Uchechtla som si
"Hmm? Čo? Ahh... Nič iba premýšľam" zakoktala sa
"A môžem vedieť nad čím?"
"Lea.. ja s tebou chcem stráviť celý svoj život" povedal. Vôbec sa neusmieval . Myslel to úplne vážne
"Chcel by som s tebou mať dieťa..."
Prekvapilo ma to.
"No možno raz budeme mať.. " povedala som a usmiala sa. Chytila som ho za ruku.
"Baby, ale ja by som to dieťa chcel už teraz. Obaja sme podľa mňa na to už pripravení , a videl som ako to zvládaš s deťmi.A dokonca..." Skočila som mu do reči
"Zbláznil si sa ?" Vyvalila som na neho oči "Akurát len teraz som mala 17, ty budeš mať v novembri 18..."
"No a ?"
"Chanyeol obaja sme ešte deti. Obaja sa tak aj chováme a ja nie som absolútne postavená na výchovu dieťaťa. Pravdepodobne keby sa vo mne niečo začalo tvoriť tak by mi to viac len uškodilo..."
"Ako si tým môžeš byť tak istá? Čo už si bola niekedy tehotná, alebo?" Povedal. Mierne sa mračil.
Chanyeol ma s týmto dosť šokoval.
Najprv by som si myslela že je to žart, no on to bral úplne vážne. Trhalo mi to srdce , že sa to dostalo až sem , ale musela som mu to už povedať.
"Áno bola" povedala som a Chanyeol sa na mňa prekvapene pozrel. Bola to vec o ktorej nikto okrem mňa nevedel a dúfala som v to,že to ani nikdy nikto vedieť nebude.
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
