"Prepáč.. zlato koľkokrát sa ti budem musieť ešte ospravedlňovať ,aby si sa na mňa aspoň pozrela " povedal zúfalo
"Nemusíš sa ospravedlňovať, nebude ti to k ničomu" povedala som potichu. Chvíľu sme obaja boli ticho. Snažila som sa nerozplakať ,pretože ma bolelo to,aká som na Chanyeola ,ale takéto veci ľudia ako ja ťažko zvládajú. No a ešte ma bolelo to ,že som práve teraz musela niekoľko hodín sedieť. MUSEL SI SI TO VYBRAT PRÁVE TERAZ TY DEMENT?
"Ale kebyže to spraví Namjoon tak by si si to s ním rozdala ešte raz , však?..." povedal taktiež potichu a prevrátil očami
S otvorenými ústami som sa na neho pozrela. On na mňa tiež .
"N-nie! Nemyslel som to tak!"
"Tak toto si o mne vážne myslíš? No ďakujem teda" otočila som sa mu chrbtom a rozplakala sa
"Lea ja som to zak nemyslel. Toto som to vážne nechcel povedať. Prosím odpusť mi to."
"Chan , to je jedno... Máš pravdu" vzlykla som
"Už bolo vo mne toľko chalanov ,že sa mi ani inak nedá hovoriť"
"Nie.. prestaň tak hovoriť"
Neodpovedala som mu na to.
Bola som na neho strašne naštvaná ,ale skôr som bola z toho smutná. Odmietala som sa na neho čo i len pozrieť.
Vážne som nepoberala jeho správanie v poslednej dobre.
Sem tam sa na mňa pozrel v zrkadle.
Vždy si potom povzdychol.
Našťastie cesta netrvala až tak dlho ,ako keď sme sem išli. No dobre , trvala dlho ale ja som zaspala.
Zobudila som sa až na letisku,kvôli tomu že má Chanyeol objíma.
"Prepáč láska .. ja som ti nechcel ublížiť" hovoril pošepky. Sem tam potiahol soplík , takže som vedela že plakal. No mne to bolo jedno. V momente ako som nabrala vedomie som ho od seba odsotila .
"Lea..."
"Nemali by sme už ísť?" Povedala som a odpásala sa. Otvorila som dvere a išla vystúpiť.
No Chanyeol ma chytil za ruku a stiahol naspäť.
"Musíme sa porozprávať.."
"Teraz nie... Chcem ísť domov ,a -a chcem si oddýchnuť... Potom sa môžeme aj porozprávať" pozrela som sa na neho nervózne
"Dobre , chápem.. tak poďme teda" povedal , zotrel si mokré cestičky ktoré mal na tvári, pousmial sa a pustil ma.
Obaja sme sa vybrali von z auta. V momente ako som vystúpila som si nasadila rúško.
Hneď sme si skočili pre veci. V diaľke sme videli Kihyuna ktorý na nás už z diaľky začal mávať. Bežala som smerom k nemu .
Keď som bola pri ňom pustila som svoje veci na zem a skočila mu okolo krku.
"Kihyunnie!" Vykríkla som šťastne
"Ohhh.. Niekto sa na mňa tešil, už máš dosť toho Chanyeola , čo?" Zasmial sa
Pozrela som sa na Chanyeola ktorý stál za mojím chrbtom. Opäť som sa pozerá na Kihyuna a s úsmevom mu prikývla.
"Hej! Ja som to videl.." povedal urazene
Ja a Kihyun sme sa začali smiať. Položil ma na zem. Natiahla som sa pre veci, no Kihyun mi ich zobral.
"Nechaj to na mňa " usmial sa na mňa
"Ďakujem" spravila som to isté. Otočila som sa na Chanyeola. Pozeral sa na mňa smutne a zároveň trochu naštvane. Ja som sa len potichu zasmiala a otočila sa naspäť na Kihyuna.
Opäť to bolo ako minule. Veci sme dali nejakým ženám pri lietadle a rovno išli dovnútra.
Vybrali sme sa na rovnaké miesta na akých sme sedeli. Posadila som sa k okienku a Kihyun tak isto ,len naproti mne.
Chanyeol sa posadil vedľa mňa.
V ten moment som sa postavila a chcela si sadnúť ku Kihyunovi ,no on ma zadržal.
Pokýval záporné hlavou.
Posadila som sa naspäť.
Zhlboka som sa nadýchla.
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
