Chvíľu sme tam tam ležali, no potom sme sa vybrali do obývačky pozerať televíziu.
Bola tam narodeninová scéna.
"Aj moja malá bude mať za chvíľu 17 ... " Povedal Chan. Zavrel oči a položil si ruku na hrudník. Na miesto kde sa nachádza srdce. Vyzeral ako hrdý rodič. A tak trochu aj znel.
"Už bolo na čase"
"Aj tak ty a Sehun proste budete maknae skupiny" zasmial sa
"Prestaň si stále robiť srandu z mojej výšky a veku,ďakujem " prekrútila som očami
"Ale ty si taká drobunká" zasmial sa
"Chanyeol prosím" našpúlila som pusinku a zamračila sa
"Dobre prepáč" zasmial sa a pritiahol si ma k sebe bližšie. "Tak by ma zaujímalo...Čo by si si priala na narodeniny..." Pozrel sa na mňa
"Ísť von...Alebo sa ísť pozrieť k moru. Vždy som sa chcela ísť pozrieť k moru. No nikdy ma tam nikto nechcel vziať. No tak asi tam" povedala som. Stále som si to ale skúšala premyslieť.
"Ach... To bude celkom dosť stáť" povzdychol si
"Tak nič" zasmiala som sa horko
"Niečo vymyslím" usmial sa
"Nie ,to je jedno...aj tak som oslavovala narodeniny len raz za život. Tak nejak som si zvykla . V podstate by som ani nič nechcela ,iba byť s tebou " pritúlila som sa k nemu
"Mala si oslavu iba raz?" Spýtal sa prekvapene
"No áno.. buď sme nemali peniaze,alebo som bola v nemocnici,alebo ...S otcom" povedala som .
"Takže tentokrát budeš mať poriadnu oslavu. To ti sľubujem" povedal a zasnene sa pozrel na strop. Pravdepodobne ju už plánoval .
"Neblbni" zasmiala som sa
"Neblbnem... Ja proste chcem ,aby si s nami oslávila tvoju 17-tku" povedal vážne
"Nie Chan vážne. Mne bude úplne stačiť keď oreležíme celý deň spolu v posteli." povzdychla som si. Chcel ešte niečo doplniť. No priložila som mu ruku na ústa. Chcela som pozerať,čo pri jeho kvakotaní nešlo.
Zrazu som sa ocitla pod ním.
"Ako si dovoluješ ma umlčiavať" zamračil sa
"Lebo som to nehodlala počúvať" zasmiala som sa
"Pff..to beriem osobne" povedal urazene
"Aspoň som úprimná" zasmiala som sa znovu. Spojil naše pery. Keď sa odo mňa vzdialil,obaja sme si pozerali do očí. Prehrabla som sa mu jeho čiernymi vlasmi.
"Chanyeol si tak krásny" povedala som jemne. Bruškami prstov som mu prešla jemne po tvári. Tentokrát som spojila naše pery ja. Chanyeol sa začal presúvať na môj krk. Rozplývala som sa nad tým,keď sa jeho pery dotkli mojej kože na krku.
"Chanyeol" vzdychla som keď tú kožu začal sať . Zase mi začal robiť ďalšie značky. Akoby som ich mala málo.
Naklonil sa k môjmu ušku.
"Strašne mám chuť ťa pretiahnúť " zašepkal. Po celom tele mi prešla husia koža. Ostala som ako kameň. Dokonca som na to vôbec nezareágovala. Iba som na neho vyvalila oči .
"Ale dnes to ešte nebude" zasmial sa. Vzdialil sa odo mňa a posadil sa. Pozerala na mňa. Stále zo mňa bola socha. Zasmial sa. Postavil sa a vybrala sa do jeho pracovne.
Tiež som sa posadila. Stále som spracovávala v hlavičke tú vetu čo teraz povedal. Zrak som mala stále zapichnutý v zemi.
"Láska poď sem" zavolal si ma za sebou. Postavila som sa a vybrala som sa za ním do pracovne. Na stole mal položený elektrický klavír.
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
