Kráčali sme s Namjoonom vedľa seba na dohodnuté miesto. Obaja sme boli ticho, už od tej doby čo sme odišli spod mosta.
"Zachvíľu sme tam" prerušil to ubíjajúce ticho
"Ahm" pritakla som a pokračovala v nerozprávaní. Namjoon sa zrazu zastavil. Po pár krokoch čo som ešte spravila som si to uvedomila a zastavila som.
"Nemusí to takto byť" povedal pozerajúc na mňa
"Čo tým máš na mysli?"
"Poďme odtiaľto utiecť. Len ty a ja. Niekam ďaleko. Zabudnime na všetko čo sa stalo. Začnime odznova." Povedal a pristúpil ku mne . Chytil ma za obe ruky. Pozerajúc mi do očí sa ku mne začal tvárou približovať. Ihneď som sa ale odtiahla.
"Namjoon nie.. Nikdy na to nezabudnem. A aj keby, už je neskoro. Mám priateľa, ktorého milujem, takže prepáč ale nie" povedala som. On ma pustil.
"To som nevedel..." Povedal smutne
"A ešte veľa vecí nevieš"
"Vie o tebe a ...?"
"Áno, vie o Krisovi, o tebe, o chalanoch. Všetko som mu povedala"
"To znamená že ma mu asi nepredstavíš, že?" zasmial sa
"To to veru znamená" povedala som s úsmevom. Obaja sme sa dali opäť do kroku. Chytila som ho za ruku.
"A si s ním aspoň šťastná?"
"Nechcem aby to voči tebe znelo zle,ale konečne som zase šťastná" povedala som a nad predstavou Chanyeola som sa pousmiala
"Nie v pohode... Chápem to" uchechtol si
"Nebol som obzvlášť dobrý kamarát"
"Určitú dobu ale hej" zasmiala som sa
"V tedy som bol najlepší"
"Súhlasím"
Už sme sa blížil na miesto stretnutia. Z diaľky sme videli skupinku šiestich ľudí. Jeden z nich sa pozeral našim smerom.
"To sú oni!" Započula som Jungkookov hlas z druhej strany ulice. Hneď ako sme prišli ma uväznil do objatia
" Že toto bolo mega?" Spýtal sa s úsmevom
"Bolo to úžasné" usmiala som sa
"Tak čo, neprehovoril ťa Namjoon aby si s nami odišla?" Spýtal sa ma Yoongi
"Nerada vás sklamem, ale nie neprehovoril. Pochopte , žijem tu nový život. S novými ľuďmi a priateľom"
"Máš priateľa?" Spýtal sa Taehyung
"Áno, volá sa Chanyeol"
"Ja som vedel že je ti niečo viac ako len kamarát!"
"Preto si ma len tak ľahko nenechal odísť" uchechtla som si. Uvedomila som si však že nie kompletne všetci ľudia v mojom živote sú noví. Spomenula som si na Krisa a na otca ktorého nalada bola ako počasie a nervy ako časovaná bomba, ktorá môže každú chvíľu vybuchnúť. Klesol mi úsmev.
"Lea si v poriadku?" Spýtal sa ma Hoseok. Opäť mi trvalo chvíľu kým som zareagovala, no keď som sa na neho pozrela zase som sa usmiala
"Jasné všetko je v poriadku, len som sa zamyslela. To nič"
"Dobre , ale keby hocičo a tým myslím fakt hocičo, sme tu pre teba. A teraz to už nikto nezmení" povedal Hoseok a ja som ho musela objať.
"Ďakujem" povedala som a položila si hlavu na jeho rameno. Začala som plakať. Mala som mojich chalanov spať. Bol to jeden z mojich snov , ak nie úplne najväčší. Oni boli moja morálna opora, aj keď nevedia o tom s mojím otcom. Boli tu pre mňa keď som ich potrebovala.
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
