Vyšli sme zo šatne. Baby sa pozerali na chalanov. Ja som im bola otočená chrbtom a rozprávala sa so Zoe. Zdazu som si všimla ako Zoe odo mňa o dva kroky ustúpila. Pozrela som sa na ňu prekvapene. Zrazu som cítila ako na mňa niekto zozadu skočil. Opäť to bol Baekhyun. Spadli sme obaja na zem. On ležal na mojom chrbte a smial sa. No dobre , tak už na mňa nedáva pozor.
"Baekhyun, chceš jej ublížiť?" povedal Lay a prišiel k nám. Zodvihol zo mňa Baekhyuna a potom pomohol aj mne. Poďakovala som sa mu.
"Bože Baekhyun, ty si jak decko" povedala som otrávene.
"Prepáč" povedal vysmiato a objal ma. Chcela som sa mu vyšmyknúť z objatia no nešlo to. Držal sa ma ako kliešť. Pozrela som sa na neho. Stále sa usmieval. Pri pohľade na jeho detskú tváričku som zabudla prečo som na neho bola naštvaná. Usmiala som sa na neho.
"Takže sa nehneváš?" spýtal sa a ja som záporne pokrútila hlavou.
Namiesto učiteľky prišiel učiteľ. Vraj máme spojenú hodinu s chalanmi, lebo učiteľka nie je v škole.
Super, moja prvá hodina telesnej je suplovaná a ešte aj s chalanmi. Čo som si viac mohla priať?
Učiteľ nás všetkých nahnal do telocvične. Motala som sa stále za Zoe. Mali sme sa najprv rozbehať a potom sme išli hrať vybíjanú. Hrali sme baby proti chalanom. Za toto som mala chuť zabiť toho učiteľa. A ešte k tomu všetkému ma postavil dopredu.
Kapitáni si strihli o loptu. Mali sme ju my. Učiteľ zapískal a tým začal hru. Naša kapitánka sa snažila prehodiť no zabránil jej v tom jeden dosť vysoký objekt. Chanyeol... Mal nabité a mohol vybíjať. Pozeral sa na mňa, ale hneď zrak presunul na svojho spoluhráča a tomu hodil loptu. Prehadzovali si ju s kapitánom a tak trochu nás prehnali po ihrisku. Zrazu keď mal ich kapitán v rukách loptu tak ju hodil po mne. Trafil ma do hlavy. Ja som padla na zem. Chytila som sa za hlavu. Hrozne ma bolela. Učiteľ zapískal na pauznutie hry.
"Lea!" Skríkla Zoe a pribehla ku mne. To isté spravili aj chalani.
"Si v pohode?" Spýtala sa vystrašene. Ja som sa na ňu prekvapene pozerala a potom som prikývla na súhlas.
Chanyeol sa odo mňa postavil a išiel za tým chalanom čo to do mňa trafil.
"NEVIEŠ DÁVAŤ POZOR?" naštvane na neho zhúkol.
"Prepáč, to bolo omylom" povedal rozklepane.
"AK SI JEJ NEJAKO UBLÍŽIL, PRÍSAHÁM ŽE..."
Videla som, ako chcel Chanyeol pokračovať. No učiteľ ho poslal do šatne, za neslušné chovanie. Naštvane odišiel. Zoe mi pomohla vstať. Bol to prudký pohyb, takže sa mi trošku zamotala hlava. Skoro som zase spadla ale nakoniec som sa udržala.
"Choďte s ňou niekto na ošetrovňu" povedal učiteľ. Išla Zoe no keď som sa otočila tak za mnou išiel aj zástup ôsmich chalanov. Učiteľ povolil ísť len jednému a to bol Jongin. Keď prišiel ku mne ,tak si ma vzal na ruky. Vedela som chodiť, ale oni mi to nechceli dovoliť. Oni dvaja sa rozprávali a ja som bola tichučko. Odniesli ma na ošetrovňu, kde si ma prevzala postaršia paní. Bola to školská sestrička. Oni dvaja na mňa čakali vonku než som vyšla.
Bola som v pohode a my sme sa vrátili už iba prezliecť. Zoe ma ale aj tak istila. Keby náhodou...
Pomohla mi prísť do triedy a usadiť ma na naše miesto. Chvíľu po nás prišli aj ostatní. Hneď ku mne prišiel Chanyeol.
"Si v pohode?" spýtal sa ma
"Hej, len ma trošku bolí hlava..." povedala som skleslo
"To sa ani nečudujem, bola to poriadna rana" povedal a išiel ku svojej lavici. Vybral si z tašky desiatu. Pozerala som na neho ako je. Bola som hrozne hladná, lebo som nemala desiatu.
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
