5:45
Rozlepila som oči. Nadvihla som hlavu a pozrela som sa na Chanyeola. Stále spal, no stále ma držal. Je mi ľúto toho že som ho v noci vystrašila.
Chcela som sa postaviť aby som mohla ísť spraviť Chanyeolovi raňajky. Snažila som sa ho nezobudiť,no v tom momente,ako som sa od neho začala vzďaľovať sa strhol zo spánku, stiahol naspäť na seba.
"Nechajte ju napokoj!" Skríkol
"Chanyeol nikto tu nie je ,to som sa iba ja chcela postaviť" upokojila som ho
"Ahh... Prepáč" povzdychol si
Chudák,je z toho úplne zničený.
"Pospi si ešte" povedala som mu.
"Idem " povedal unavene. Pustil ma a otočil sa smerom k oknu . Odišla som z izby a zavrela dvere. Stále bola ešte tma. Nečudovala som sa.
Išla som do kuchyne. Spravila som raňajky
(Predstavte si niečo čo máte radi vy na raňajky) . Chanyeolovu porciu som odložila na potom. Keď sa zobudí. Ja len dúfam že keď sa vyspí bude v poriadku. Sadla som si k jedálenskému stolu. Zapla som si televíziu .
Zatiaľ čo som jedla ,som prepínala kanály. Hľadala som niečo čo by ma bavilo. No zrazu som zbadala seriál, ktorý som pozerala s babkou.
Ostala som z toho trochu smutná.
Spomenula som si na to ,keď sme spolu boli naposledy. Nahrnuli sa mi slzy do očí,no nechcela som plakať.
Prepla som seriál . Zbadala som že v telke ide Futurama. Hneď som sa naladila na to.
Keď som dojedla , tanier a príbor som rovno umyla a odložila. Išla som si sadnúť na gauč.
Pri pozeraní som sa zamýšľala aké by to bolo v roku 3000 u nás. Či by tiež existovalo niečo ako Nová Južná Kórea. Alebo že Severná a Južná Kórea ukončili vojnu ,alebo také niečo.
*O hodinu neskôr*
Pozerala som asi štvrtý diel Futurámy.
V tom sa otvorili dvere od izby. Vyšiel z nich Chanyeol. Vyzeral že už je v poriadku. Prišiel ku mne a dal mi pusu na čelo.
"Dobré ráno miláčik" povedal a usmail sa na mňa. Posadil sa ku mne.
Že miláčik ,to je tak zlaté
"Dobré ránko, už ti je lepšie?" Spýtala som sa ho
"Ale hej.. už som v pohode" prikývol mi
"Tak je dobre" šťastne som sa usmiala
"Inak...V kuchyni máš raňajky"
"Ďakujem zlato" povedal, dal mi pusu na líce a išiel sa najesť
Ľahla som si zatiaľ na gauč. Bola som rada že už je Chanyeolovi lepšie. Začínal vyzerať ako ja ,kým sme sa nepoznali.
Pozerala som naďalej televíziu.
O malú chvíľu pribehol Chanyeol ku mne a uveznil ma pod sebou. Začal ma zasypávať bozkami. Presne toto je ten môj Chanyeol. Smiala som sa ,pretože ma to trochu šteklilo. Ale bolo to úžasné.
Otočila som hlavu doprava ,pretože ma začal bozkávať na krku. Zbadala som hodiny. Zhodila som zo mňa Chanyeola.
"Láska,meškáš do školy" povedala som a pozrela sa na neho pohotovo
"A čo? Dnes tam aj tak nejdem" usmial sa
"Prosím?" Nadvihla som obočie
"Musím ťa zobrať k lekárovi na kontrolu"
"Počkať.... My ideme von? "Povedala som prekvapene
"No nie von, akože von...Ale von ,že mimo domu,takže sa moc neteš" usmail sa
"Takže bež sa obliecť" povedal Chanyeol.
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
