Prišla som do parku. Slnko mi svietilo do očí a dosť ma sralo. Dala som si na oči slnečné okuliare a prechádzala sa. I keď ale svietilo slnko tak bola poriadna zima. Pozorovala som Lennyho. Motala sa mi pri nohách. Usmiala som sa.
Sadla som si na najbližšiu lavičku. Začala som si obzerať park. Dosť sa to tu zmenilo ale bolo to tu pekné. Pozerala som sa aj na ľudí. Zamilované páry ktoré sa šťastne držia za ruky a vyznávajú si lásku. Skupinky kamarátov. Tak by som chcela teraz byť s tými mojimi. Viem, že som k ním dnes bola hnusná, ale už som v pohode.
"Jongdae pusť ma na zem!" začula som dievčenský hlas. Začala som sa obzerať. Zbadala som skupinku chalanov a spoločne s jedným dievčaťom. Usmievali sa a robili si jeden druhému navzájom zle. Jongdae nakoniec položil Zoe na zem a ona sa zavesila Jonginovi na krk.
Takže oni ma...vymenili? Čím dlhšie som sa na nich pozerala, tým viac som bola smutnejšia, ale aj tak som z nich nepustila oči. Začali si hádzať loptičku a Chanyeol ju prehodil nad Baekhyunom a pristala až pri mne. Zodvihla som ju zo zeme a začala si ju obzerať. Keď som zdvihla zrak, stál pri mne Baekhyun.
"To je moje" povedal a usmial sa. Bez slova som mu ju podala.
"Ďakujem" povedal Baekhyun. Keď bol na odchode, zrazu sa otočil a začal si ma obzerať.
"Dáš si prosím dole okuliare?" spýtal sa ma. Záporne som pokrútila hlavou. Postavila som sa a chcela odísť. Baekhyun ma chytil za ruku a pritiahol k sebe. Ako som na neho narazila zošuchli sa mi okuliare.
"Lea?..." povedal prekvapene Baekhyun.
Okuliare som si nasadila späť.
"Nie, kto je Lea?" Spýtala som prekvapene
"Kde sa tu berieš?" spýtal sa ma
"Som tu na návšteve u babky.." povedala som
"A je ti lepšie, ako dnes v škole?" spýtal sa a pozeral na mňa
"Tak keď ste ma takto rýchlo vymenili za moju kamarátku, tak asi nie" povedala som
"Vymenili?" spýtal sa prekvapene. Ja som prikývla.
"To je jedno, aj tak už musím ísť" povedala som
"Lea počkaj..." povedal
"Nie" povedala som. Otočila som sa a išla preč. On sa predo mňa postavil.
"My sme ťa nevymenil..." povedal a pozeral sa do mojich očí.
"Ver mi" povedal a chytil ma za rameno.
"To je jedno... " povedala som a otočila sa mu chrbtom. Zase som skúšala odísť, no zastavil ma.
"Viem, že ti to nie je jedno. Potrebujem sa s tebou rozprávať. Príď sem prosím o také tri hodiny" povedal.
".. tak dobre" povzdychla som si a on ma konečne nechal ísť. Vybrala som sa k babke. U nej som umyla Lennyho.
"Už si tu?" spýtala sa prekvapene
"Hej" usmiala som sa
"Čo máš v pláne robiť?" spýtala sa
"No tak rada by som si pospala"
"Dobre... Tak si choď ľahnúť do hosťovskej izby" povedala a ja som išla. Prezliekla som sa do domáceho a ľahla si. Dosť by ma zaujímalo čo také chce so mnou prebrať. Nastavila som si budík, zakryla sa dekou a zaspala. Vzbudila som sa až keď mi zvonil budík. Išla som sa zase prezrieť do toho v čom som prišla. Ustlala som posteľ a vyšla z izby.
"Ahmm...na chvíľu idem von, dobre?" povedala som
"Fajn ale o pol ôsmej nech si tu" povedala babka a ja som sa vybrala za Baekhyunom. Rútila som sa dole kopcom, tmavou ulicou osvietenou len na niektorých miestach. Prišla som do parku a sadla si na tú istú lavičku kde dnes.
CITEȘTI
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
