Ráno keď som sa zobudila som zistila, že Chanyeol je stále tak ako sme zaspávali. Začala som si prezerať jeho tvár. Nemala jedinú chybu. Zrazu otvoril oči a pozrel na mňa.
"Dobré ráno" usmial sa. Musela som sa aj ja.
"Dobré aj tebe" povedala som s menším úsmevom.
"Vyzerá to tak, že už sa ťa môžeme normálne dotýkať" zasmial sa Junmyeon ktorý bol taktiež hore. Posadila som sa. Chanyeol ostal ležať. Ale rukou má hladkal po chrbte. Bože to je príjemné.
"Kto všetko je hore?" spýtala som sa
"Len my traja" povedal Junmyeon.
"Štyria" dodal rozospatý Kyungsoo zo zeme.
"Jongin mi stále kradol deku" povedal a zamračil sa na neho.
"Ty si sa na mňa stále lepil" povedal Jongin s hlavou vo vankúši.
"Takže sú hore piati..." povedala som
"Aj ja a Chen sme hore" povedal Minseok.
"Ostáva Lay, Baekhyun a Sehun" povedal Chanyeol.
"Ja viem ako zobudiť Sehuna" povedal Jongdae. Naklonil sa k nemu.
"Sehun, Luhan je tu.." povedal pokojným hlasom. Sehun sa zrazu strhol zo spánku a posadil sa.
"Lulu" povedal nadšene. No keď zbadal ako sa na ňom Jongdae smeje tak po ňom hodil Layov vankúš ktorý mu vytrhol spod hlavy.
"Čo horí?" zasipel naštvane Lay
"Jongdae zase robí pranky" zamračil sa Sehun
Ostávalo nám zobudiť už len jedného. A to Baekhyuna.
Chanyeol do neho šťuchol prstom no on nič. Potom s ním zatriasol no Baekhyun sa len prevalil na chrbát a vankúšom si zakryl tvár.
"Vstávaj ty mrochta!" skríkol po ňom Chanyeol
"Daj mi pokoj" povedal Baekhyun rozospane
"Skúsim to ja..." povedala som
"To nedáš..." zasmial sa Chanyeol
"Stavíš sa?" povedala som a usmiala sa.
"Kľudne, ak ho zobudíš tak za teba budem týždeň písať úlohy "
"Fajn" povedala som. Prekročila som Chanyeola. Prišla som k Baekhyunovi a dala sa cez neho obkročmo.
"Baekkie, vstávaj prosím...Musíme ísť do školy. Budeme mať zle ,ak neprídeme. A ja nechcem mať zle . Ty chceš ,aby som sa s vami musela prestať baviť?" Spýtala som a pomaly som rukou zašla pod tričko. Prechádzala som s ňou po jeho brušku. On si dal z hlavy vankúš a pozrel na mňa.
"Nie , ja ťa mám rád"
"Tak vstávaj" usmiala som sa
"Pre teba všetko" povedal hravo a usmial sa na mňa . Spoločne aj so mnou sa posadil. Rukami som bola zaháknutá o jeho krk a nohy som mala prekrížené vzadu na jeho chrbte.
"To nie je fér..."
"Nepovedali sme si pravidlá, no a tie úlohy mi stačí robiť len z Kórejčiny " zasmiala som sa. Konečne sme boli všetci hore. Už bolo dosť neskoro. Všetci sme sa rýchlo obliekli a vytrepali von. U Chanyeola to vyzeralo ako keby tadiaľ prešiel tank. No nestarali sme sa o to, lebo sme sa ponáhľali na autobus.
Prišli sme na autobusovú zástavku. Práve prišiel autobus a my sme všetci do neho neskákali. Do školy sme prišiel so zvonením. Usadili sme sa na svoje miesta. Zoe na mňa pozerala.
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
