You are my heroin

20. A little game

ABI'S POV:

,, Mmm, Justin nechaj ma" prevalila som sa na druhý bok a naďalej ignorovala Justina.

,, Kiežby som mohol princess, ale ak nevstaneš, tak ti vychladnú raňajky" pri spomienke o raňajkách som hneď otvorila oči a prevalila sa na chrbát s očami upretými na Justina.

,, To by som im predsa nespravila" nahodila som úsmev od ucha k uchu načo sa Justin zasmial.

,, Tak dostaň tú svoju veľkú peknú riť von z postele a príď do kuchyne" zasmial sa a dal mi rýchlu pusu na čelo.

,, Čo si to povedal o mojom zadku?" Justin sa len zasmial a pokračoval v svojej ceste do kuchyne. Zasmiala som sa a postavila sa z postele.

Prešla som do kúpeľni, kde som si opláchla tvár vodou a vlasy si zopla do chaotického drdolu. Umyla som si zuby a išla som dole do kuchyne kde už sedel za barovým pultom Justin a napchával sa waflami.

,, No konečne. Už som chcel zjesť aj tvoje raňjky, ale zľutoval som sa nad tebou" žmurkol na mňa a ďalej sa venoval svojim raňajkám.

,, Máš šťastie, že si ich nezjedol inak by si mi musel robiť ďalšie" sadla som si na stoličku oproti Justinovi a pustila sa do úžasne vyzerajúcich waflí.

,, Dobrú chuť, princess" pri tom pomenovaní som sa v duchu usmiala a snažila sa tváriť, že ma to nedostalo.

,, Ďakujem, Jusso" usmiala som sa a zakúsla sa do wafle. Boli vynikajúce.

Počas toho ako som jedla Justin niekde zmizol a mňa tu nechal osamote. Ako som jedla wafle tak som si spomenula na včerajšok. Ešte stále cítim jeho pery na tých mojich, jeho ruky, ktoré blúdili po mojom tele a jeho šikovný jazyk. Začervenala som sa nad tým pociom a dojedla som posledný kúsok. Upratala som po sebe a išla som hore do Justinovej izby.

Otvorila som dvere a prešla som k jeho skrini. Vybrala som si znej jeho tričko, tepláky a spodné prádlo. S oblečením v ruke som išla do kúpeľne, kde som si dala rýchlu sprchu a obliekla sa. Líčiť som sa nelíčila pretože to nepotrebujem a aj tak som dnu v dome kde ma nemôže nikto iný okrem Justina vidieť. Kde je vlastne Justin? Pozrela som sa na telefón či mi náhodou niekto nepísal alebo nevolal, ale nikto nič, tak som telefón naspäť vrátila na nočný stolík vedľa postele a išla hľadať Justina.

Keďže má obrovský  dom a neviem kde čo je, tak som sa ho vydala  hľadať na tom poschodí, na ktorom som sa práve nachádzala a to bolo prvé.  Vošla som hneď do vedľajšej izby vedľa tej jeho a otvorila ju. Hosťovská izba, ktorá bola jednoducho zariadená. Bola tu jedna väčšia skriňa, v strede izby bola veľká manželská posteľ a oproti nej bola telka. Stena bola fialovej farby a nábytok bol biely. Zatvorila som dvere a vybrala sa ďalej k dverám naproti hosťovskej izby. Otvorila som a nazrela dnu či tu niekde neuvidím Justina. Ako inak nebol tu a tak som pátrala ďalej. Prešla som všetky izby až som sa dostala k jednej, ktorá bola na konci poschodia.

Otvorila som dvere, vošla dnu a zatvorila za sebou. Porozhliadla som sa okolo seba a nezabudla som otvoriť ústa od toľkého úžasu. Vždy sa mi páčili takéto miestnosti keď ich niekto mal doma a Justin nebol výnimkou. V strede miestnosti bol menší ring, neďaleko neho bolo boxovacie vrece, ďalej boli na stojanoch činky usporiadané podľa veľkosti  a ako inak rukavice na boxovanie.

Rozhodla som sa, že by mi neuškodilo si trochu zacvičiť a tak som sa porozhliadla po miestnosti či tu náhodou nie je Justin. Keď som sa dozvedela, že som tu sama tak som si dala dole tričko a tak som zostala len v podprsenke, nasadila som si rukavice a prešla k boxovaciemu vrecu. Začala som doňho boxovať so všetkou mojou silou a hnevom zároveň.