Prajem príjemné čítanie :)
V minulej časti ste čítali:
,,och, Abi vieš ako som sa o teba bál? Je mi to strašne ľúto zlatko, prepáč mi to. Kebyže sme sa nepohádali tak by sa nič nestalo. Ja som strašný idiot, imbecil a chuj. Ja chcel som ti povedať, že-" prerušila som ho lebo som vôbec nevedela o čom tu rozpráva.
,, prepáčte, ale kto ste?"
Pozerala som sa na toho chalana s nadvihnutým obočím a čakala.
,, č-čože? Ako že kto som? Abi ak si robíš srandu tak to fakt nie je smiešne" ,,prepáč, ale nemám tušenie o čom tu hovoríš? " ,, takže nevieš kto som?"
,,prepáč" ,, ja už radšej pôjdem, ahoj" otočil sa a odišiel z izby.
Čo to sakra bolo?
Justin:
Nemôžem tomu uveriť. Prečo práve Abi?
Zabuchol som vchodové dvere od môjho domu a ďalej som to už nezvládol.
Rukami som sa podoprel na kolenách a začal plakať (viď médiá). Rozplakal som sa ako zbabelec.
No po plaču sa objavila moja agresívna stránka. Začal som všetko čo mi prišlo do ruky rozbíjať. Keď ma to ako tak prešlo tak som prestal a sadol si na gauč.
Dal som si hlavu do dlaní a premietal si naše spoločné chvíle s Abi.
Čo ak sa jej pamäť nevráti a zabudne na mňa? Čo ak ma tu nechá a odíde preč zo Stratfordu? No čo ak si spomenie a bude všetko ako predtým?
Samé otázky, ale žiadna odpoveď.
O 3 týždne neskôr:
Práve som prechádzala školskou chodbou keď som uvidela Justina s triednou štetkou Nicol. Och, s Justinom som sa rozprávala naposledy v nemocnici keď som ešte nevedela kto to je.
Anabelle mi hovorila,že som s ním chodila,a že som s ním bola šťastná. Bola som že vraj ''šťastne'' zamilovaná.
Je mi to ľúto,že si na to nespomínam. Možno,že som s ním bola naozaj šťastná a milovali sme sa.
No keď ho teraz vidím čo robí,aký je to hajzel tak som aj zmenila názor na to aby som sa s ním išla porozprávať. Chcela som sa toho strašne veľa dozvedieť.
Prišla som ku svojej skrinke a vytiahla si z nej knihu francúzštiny.
Zavrela som ju a otočila sa. Ihneď som sa dostala do kontaktu s dvoma karamelovými kukadlami. Pozeral sa na mňa a potom išiel za mnou.
Začala som byť nervózna.
,,no čo kočka, nezájdeme na záchody?" znechutene som sa naňho pozrela
,, no prepáč? Nie som štetka aby som chodila len tak si zašukať na záchody! Popros o to Nicol,tá ti dá keďže je sprostá" ,, ja si myslím,že by ti to prospelo. Nechceš byť panna naveky, nie?" ,, si myslím, že je lepšie byť pannou ako byť ďalšia v tvojom hodne dlhom zozname" ,, och, zabudol som, že vy ženy ste tak naivné a čakáte pokiaľ príde ten pravý a bude vás milovať a bla bla bla no žiješ v krutej realite, zlatko" bože to je idiot
,, nikto nepovedal, že čakám pokiaľ príde princ na bielom koni" pokrčila som plecami ,, smutné" ,, ak myslíš" ,, ja nemyslím,ja to viem a v tom je sakra rozdiel, babe" ,, odpusť si tie sladké rečičky, babe" žmurkla som naňho.
,, ani náhodou" ,, si smiešny, a daj mi už konečne pokoj" zamračila som sa,pretože mi zaterasil cestu. ,, nedám" bola som už vážne vytočená
,, prečo? Prečo ma nenecháš na pokoji, huh? Nechcem mať s tebou nič spoločné tak to už kurva pochop!" zasyčala som naňho
YOU ARE READING
You are my heroin
FanfictionZ jednej maličkosti, z jednej nevinnej hry sa stane niečo, čo by nečakala... Každý príbeh má svoj dej. Tak sa doňho ponorte a zistite viac... Cover by LucyTolkien
