'Si v poriadku?' vyslala som k Ignis myšlienku, keď som jej pohladila lesklé červené šupiny na krku.
Ceunon sme nechali ďaleko na západe a smerom na východ sa črtali vysoké stromy. Slnko sa skláňalo nízko na obzore a bol najvyšší čas na oddych. Ignis celú dobu letela nad nami a sledovala, či za nami nikto nejde, no zdalo sa, že šťastie stálo na našej strane.
Boli sme obklopení len rovinou, čiže by nebolo rozumné stavať ohnisko. Mali sme so sebou našťastie dosť jedla i teplé oblečenie, čiže to ani veľmi nevadilo.
Keď slnko zmizlo a na nebo vyšiel kosáčik mesiaca oboplávaný jasnými hviezdami, rozložili sme si deky a uložili sa k spánku. Ignis si ľahla za moju hlavu a tú svoju natiahla k môjmu bruchu.
Navôkol zavládlo mrazivé ticho a za zavretými viečkami sa mi začali vybavovať nepríjemné myšlienky. Myšlienky, ktoré narúšali môj spánok už dlhú dobu. Bolestivé slová, ktoré zaplavovali moje srdce. Nebezpečná... Zlo... Vrahyňa... Nepriateľ...
Prečo? Prečo toto všetko? Otvorila som oči a zahľadela sa na hviezdy. Tak pokojné a vzdialené... no i z nich som cítila naštvané pohľady tých, ktorí zavinili to, že som ubližovala...
Odvrátila som oči a zrak mi padol na Alexa ležiaceho kúsok odo mňa. S tým sa opäť objavila tá podliezavá veta, ktorú vyslovila Marco... Ako dlho ho poznám, keď mu tak dôverujem? Zamračila som sa a snažila ju vytlačiť. Miesto toho sa však zmenila... Prečo mu dôverujem, keď ho ani nepoznám?
Bola to pravda... A to možno len kvôli mojej nerozvážnosti...
,,Alex," ozvala som sa, ,,povedz mi o svojej minulosti." Opäť nastalo ticho. Začínala som si myslieť, že už spí, keď konečne odpovedal.
,,K čomu ti to bude..." odvetil prosto, ,,nechaj to tak."
Zamračila som sa a posadila. ,,K čomu mi to bude?" zopakovala som posmešne, ,,k čomu asi? Nič o tebe neviem a i napriek tomu sa tebou nechám ťahať kto-vie-kam. Nemyslíš, že to je trochu divné?" Odpoveď neprichádzala a ja som si s naštvaným výdychom opäť ľahla na deku.
Nechala som sa unášať tichom, keď sa ozval povzdych.
,,V našom meste som bol po štyridsiatich rokoch prvý čarodej," začal a ja som sa pozorne započúvala do jeho slov, ,,moji rodičia ma nechceli pustiť z mesta, keďže som chcel odísť a nájsť si učiteľa. Odviedli ma do lesa za podivným starcom, ktorý ma nakoniec vyučil i boju, nielen mágii...
Jedného dňa mi z neďalekého mesta prišla správa, že jeden mocný čarodej hľadá učňa. Potajme som opustil rodinu a vydal sa za ním.
Strávil som tam celý rok, no naučil som sa viac než za celý môj život u starca v lese. Bol by som u toho muža ostal dlhšie, no posol mi priniesol správu z môjho rodného mesta," na chvíľu sa odmlčal a v jeho očiach som zazrela zlosť i smútok.
,,Tri noci pred príchodom posla bol v okolí mesta zazretý červený drak a podivný muž, zahalený v dlhom plášti, sa od mojej rodiny snažil zistiť, kde som.
S nepokojom a zvláštnym pocitom som sa vydal naspäť domov. No prišiel som neskoro. Všetko ľahlo popolom a ulice boli posiete obhorenými kostrami tých, ktorí nestihli uniknúť smrti. Medzi nimi i moja rodina...
Ešte toho dňa som sa vydal na juh nájsť vinníka. Nakoniec som sa cez Dračie hory dostal až do Carvahallu, kde som sa snažil niečo zistiť. Keď som zmienil červeného draka na severe, všetci hneď vedeli meno muža, ktorý stál za tým všetkým. Murtagh.
Začal som sa na neho vypytovať, až ma jedného dňa dali zavolať na hrad. Nebol tam však pán hradu, ale samotný Murtagh. Zvyšok príbehu už poznáš..."
Nastalo napäté ticho. I napriek všetkému, čo povedal som cítila, že určitá časť chýba... Nevedela som však, či je to len pocit alebo pravda.
,,Je to to, čo si chcela vedieť?" dodal chladne a otočil sa mi chrbtom. Neodpovedala som. Cítila som, že neklamal, no i tak mi stále niečo chýbalo. Ale čo? A čo ak ten pocit je len z toho, že som čakala niečo... iné.
Unavene som si povzdychla a zavrela oči. Alebo ma len Marco nakazila myšlienkou, ktorá posilnila moje obavy zo všetkého toho zla, ktoré na mňa v tomto svete číha...
~❇~❇~❇~
Beth si už dlho láme hlavu s Alexom... No čo si myslíte vy?
Sú jej obavy oprávnené alebo za všetko môže Marco?
Momentálne si dávam pauzu od písania a venujem sa súťaži. Žiaden strach, k príbehu sa na 100% vrátim 😃
YOU ARE READING
Ignis ༄ Odkaz dračích jazdcov
Fanfiction[❌] stop ─────────────────── Hovorí sa, že knihy vás môžu preniesť do rôznych svetov a vďaka nim zažijete neuveriteľné dobrodružstvá. Bethany tomu vždy verila, predsa len knihy zaberali väčšinu jej izby. Prosté čítanie sa však následkom nečakaného s...
