Videla som všetko, akoby sa vracal čas. Videla som zoznámenie s Murtaghom, odpočúvanie rozhovoru Eragona, Rorana a ďalších. Potom i môj rozhovor s Eragonom v zrkadle. Videla som, ako mi Ismira hovorí o dievčati s vlasami červenými ako krv, videla som rozhovor s Angelom a Solembumom i prvé stretnutie s Roranom.
,,Vypadni!" podarilo sa mi skríknuť. Vtom nastalo ticho. Premohla som ho... ale ako?
Po chvíli som si uvedomila, že so zavretými očami kľačím na zemi. Tvár som mala skrytú v dlaniach, triasla som sa, po lícach mi stekali slzy a sťažka sa mi dýchalo. Zodvihla hlavu a zahľadela som sa na Murtagha.
Stál ďaleko odo mňa a v tvári sa mu zračil hnev. Vytiahol svoj meč z pošvy a pristúpil ku mne. Chytil ma za predlaktie a vytiahol do stoja. Červená čepeľ meča sa nebezpečne priblížila k môjmu krku a zastavila sa od neho len pár centimetrov.
,,Teraz ma dobre počúvaj," začal, ,,ak sa o niečo pokúsiš, zabijem ťa. Je to jasné?" Vystrašene som prikývla a on ma začal ťahať preč z miestnosti.
Prešli sme niekoľkými chodbami, až sme sa dostali ku schodisku, ktoré viedlo hlboko do podzemia. Murtagh ma strčil pred seba a naznačil mi, aby som išla dole. Radšej som poslúchla. Lomcoval mnou strach a únava, no snažila som sa nespadnúť i keď schody boli dosť strmé.
Keď sme došli až na úplný spodok, uvedomila som si, kam ma to vlastne vedie. Boli sme vo väznici. Pred nami bola dlhá chodba s asi desiatimi veľkými železnými dverami. Všetky boli otvorené, až na jedny. Murtagh podišiel k dverám vedľa tých uzavretých a sotil ma do malej miestnosti za nimi. Bola tam tma, vlhko a chlad.
,,Nech ti ani nenapadne ujsť," povedal výhražne, zavrel a následne zamkol dvere.
Chcelo sa mi plakať. Prečo? Prečo ja? Prečo sa muselo toto stať mne? Prečo?! Po lícach mi začali stekať slané slzy.
Rozhliadla som sa po cele. Bola tu malá drevená posteľ pri stene a mysa. Sadla som si na posteľ a tvár si schovala do dlaní.
,,Čo som komu urobila?" vzlykla som.
,,To by zaujímalo i mňa," ozval sa odniekiaľ mužský hlas. Mykla som sa a rozhliadla vôkol seba.
,,Kto je tam?" spýtala som sa. Vtom sa ozvalo slabé zaklopanie spoza steny za mojim chrbtom. Predsa len jedna cela bola zatvorená a ja som vedľa nej.
,,Kto si?" otočila som sa k stene.
,,Alex a ty?" povedal spoza steny.
,,Som Beth," odvetila som, ,,čo si urobil, že si tu skončil?"
Jeho odpoveď ma prekvapila. ,,Prišiel som sem," povedal so sarkastickým smiechom.
,,Ako to myslíš?" zamračila som sa.
,,Nie som z tejto krajiny, prišiel som zo severu," vzdychol si, ,,a to bola chyba. Zistili, že som iný, brali ma za nepriateľa a skončil som tu." Obočie mi vystrelilo nahor.
,,Nápodobne. Som z inej krajiny, som iná, myslia si, že som nepriateľ a skončila som tu." Obidvaja sme sa zasmiali nad našim osudom. Potom sme však opäť zvážneli.
,,Čo so mnou teraz bude?" spýtala som sa zúfalo.
,,Ťažko povedať, ja som tu už pol roka a nič so mnou zatiaľ neurobili." Srdce mi vynechalo úder. Pol roka? On je tu už šesť mesiacov? Cítila som ako sa opäť slzy derú na povrch. Nemôžem tu byť tak dlho, nič som neurobila!
,,Beth, si tam?" ozvalo sa zaklopanie. Rýchlo som si utrela slzy a odpovedala.
,,Áno, prepáč, chvíľka slabosti."
,,Ten, kto ťa sem priviedol, nebol to náhodou Murtagh?" vyzvedal.
,,Áno bol, prečo?" nechápala som, kam miery. Ani to, ako ho spoznal.
,,Nič, len... Mám s ním nevybavených pár vecí. Jeho drak vypálil našu dedinu," povedal akoby nič, no v jeho hlase som počula trpkosť.
Nevedela som, čo na to povedať. Jednak som cítila hnev, jednak súcit. Zdá sa, že Murtagh nežil v ústraní a možno sa ani skutočne nevzoprel zlu.
~❇~❇~❇~
Ja viem, ten obrázok moc nesedí... no to je jedno... 😏 nie snáď?
A čo hovoríte na časť?
YOU ARE READING
Ignis ༄ Odkaz dračích jazdcov
Fanfiction[❌] stop ─────────────────── Hovorí sa, že knihy vás môžu preniesť do rôznych svetov a vďaka nim zažijete neuveriteľné dobrodružstvá. Bethany tomu vždy verila, predsa len knihy zaberali väčšinu jej izby. Prosté čítanie sa však následkom nečakaného s...
