Ignis ༄ Odkaz dračích jazdcov

6. - Angela

Nič nepovedal, len zoskočil na zem a so zdvihnutým chvostom si vykračoval. Nasledovala som ho.

Viedol ma pomedzi domy, až sme sa ocitli v jednej z najrušnejších častí mesta. Solembum zamieril k jednej budove odkiaľ sa ozývali hlasy, smiech a hudba. Zrejme to bola nejaká krčma alebo hostinec. A nemýlila som sa. Akonáhle som vstúpila dnu ovanul ma zápach alkoholu. Vo vnútri bolo plno a Solembum sa mi stratil z dohľadu. Podišla som k mladej žene za barom, ktorá práve leštila poháre.

,,Ehm, dobrý deň," pozdravila som.

Zdvihla zrak ku mne a usmiala sa: ,,Dobrý, tak čo to bude?"

,,Nič vďaka, len, chcem sa spýtať... neviete kde nájdem bylinkárku Angelu?" spýtala som sa. Mladá barmanka nadvihla obočie a ukázala za mňa. Otočila som sa a na moje prekvapenie hneď za mnou stála ona. Teda aspoň som sa dosť podobala na opis z knihy. Hlavne kvôli jej nesmierne brčkavým vlasom.

,,Prepáčte, vy ste Angela?" chcela som vedieť.

,,To záleží od toho, kto sa pýta," odvetila a uprela na mňa svoje veľké oči.

,,Som Beth," predstavila som sa, ,,a potrebujem s vami hovoriť." Nič nehovorila, len - ako všetci, ktorých som stretla - mi civela na vlasy. V jej očiach som však nevidela len prekvapenie, ale i nepokoj. ,,Je to dôležité," dodala som, keď nič nehovorila. Prekvapene mrkla. Zrejme som ju vyrušila z premýšľania.

Usmiala sa a pokynula mi, aby som ju nasledovala. Prešli sme do zadnej časti krčmy, kde skoro nik nebol a usadili sa.

,,Takže, o čo ide?" pozrela sa na mňa. Odkašlala som si a povedala jej, ako som sa len tak zjavila v Alagaëzii. Vo vnútri ma zvieral zvláštny pocit. Čo ak som radšej nemala nič hovoriť. Čo ak si bude myslieť, že som blázon?

Zareagovala však úplne inak. Všetko nasvedčovalo tomu, že mi verí. ,,Je to naozaj zaujímavé," odvetila, ,,povedz, čo sa udialo predtým, ako si sa tu zjavila?"

,,No, bol to normálny deň, teda, mala som narodeniny. So svojou kamarátkou sme boli na nákupoch a podobne. Večer sme išli do lunaparku..."

,,Čo je lunapark?" prerušila ma.

,,To je také miesto s rôznymi atrakciami. Jednoducho miesto, kam sa chodia ľudia baviť. No, potom sme odtiaľ zamierili domov. Tam bola pre mňa nachystaná oslava a to je všetko," povedala som, ,,keď som sa zobudila bola som tu."

Angela sa tvárila veľmi zaujato: ,,Takže si v Alagaëzii nikdy nebola?"

,,Nie."

,,Tak odkiaľ ma poznáš? A Solembuma?" prižmúrila oči.

,,Ehm," zbledla som. Nevedela som, či jej mám povedať o tom, že toto miesto je z knihy.

,,Ja neviem či by som vám to mala hovoriť, mali by ste ma za blázna," vzdychla som si.

,,Je tam odkiaľ si mágia?" odbočila od témy.

,,Nie,... teda," zarazila som sa, spomenula som si na tú starenku z lunaparku.

,,Angela, niečo som zabudla povedať. Keď som odchádzala z lunaparku, zastavila ma jedna starenka. Bola zvláštna. Vedela, že mám narodeniny. Mala pre mňa darček, náhrdelník s červeným drahokamom. Povedala, že sa venuje mágii. Potom zmizla.
Keď som išla spať, mala som na sebe ten náhrdelník!" chytila som sa za hruď, no nič tam nebolo.

,,Zaujímavé. Veľmi zaujímavé," povedala, ,,nevieš ako vyzerala?"

,,Ani nie. Bola tma," povzdychla som si, ,,nepamätám si."

,,Ukáž," povedala a odtiahla mi ruku, ktorá sa stále snažila uistiť, že náhrdelník tam nie je. Angela si chvíľu prezerala môj krk, až dokým jej nezažiarili oči a ona prekvapene neodtiahla ruku.

,,Niečo tam je," povedala, ,,pozri." Hodila som pohľad na svoju hruď. Najprv som nič nevidela, no potom, vďaka svetlu lampášov som to zbadala i ja.

~❇~❇~❇~

Hore má byť akože Angela - nenašla som žiadny poriadny obrázok, tak ju máte aspoň takto 😉