Prešlo už niekoľko dní a my sme postupovali ďalej. Od jazera sme zamierili po jeho obvode na východ, smerom k mestu Ceunon. Potrebovali sme kone, oblečenie, poriadne jedlo a vodu, keďže tých pár ulovených zvierat a vodu, ktorú som vytiahla pomocou čarov zo zeme, nás veľmi nenasýtilo a kto vie, čo za baktérie v nich bolo.
Po večeroch ma Alex trénoval v boji, čo mi pripomínalo cestu Eragona a Broma. V podstate to bolo rovnaké... Ignis rástla a za tých pár dní mala na výšku už niečo cez meter.
Jedna vec ma však trápila. Za celú dobu sme na nikoho nenarazili. Na žiadnych vojakov, ani Murtagha s Tŕňom. Akoby nás ani nik nehľadal. I Alexovi to prišlo zvláštne.
V diaľke sme už zahliadli Ceunon. Padala však noc, a tak sme sa utáborili. ,,Dnes nebudeme trénovať," ozval sa Alex. Skôr ako som sa stihla spýtať, prečo, pokračoval.
,,V meste môžu nastať problémy. Ak by nás chceli chytiť, dokázal by som ich prebiť a ty máš čary, no Ignis je moc veľká. Chytili by ju." Prešiel mi mráz po chrbte.
To sa nikdy nestane...
,,Čo teda chceš robiť? Mám ju nechať niekde ukrytú mimo mesto?" zamračila som sa.
,,Nie, musí sa naučiť lietať." Vtedy mi obočie vyletelo nahor a po tvári mi prebehol letmý úsmev. Bola to pravda.
,,Si si istý? Môžu ju zahliadnuť," pochytili na pochybnosti. ,,Preto s tým chcem začať v noci," usmial sa. Na to som nemala čo povedať. Otočila som sa na Ignis, ktorá opodiaľ skákala v plytkej vode na kraji jazera.
,,Ignis," ozvala som sa a dračica sa na mňa otočila. Naznačila som jej, aby išla k nám. Poslúchla, no nezabudla na mňa skočiť, takže som bola celá mokrá. Odpustila som si karhanie a pustila ju na zem.
,,Zajtra už budeme pravdepodobne spať v meste, takže ty sa musíš naučiť lietať, keby sa niečo pokazilo," povedala som. Vedela som, že mi rozumie. Naklonila hlavu na bok a zamávala krídlami, no nevzlietla. Akoby sa snažila spýtať, a ako?
Pozrela som sa na Alexa a on mi naznačila, aby som ju zodvihla. Urobila som tak, i keď to bolo kvôli jej váhe a veľkým krídlam celkom obtiažne. Zamyslela som sa. Čo robil Eragon?
,,Rýchlo mávaj krídlami," povedala som Ignis a celou silou ju vyhodila do vzduchu. Ihneď roztiahla krídla a ovial ma chladný vzduch, keď sa nimi zaprela do vzduchu.
Preletela asi dva metre a s roztiahnutými krídlami dopadla na zem. Podišla som k nej a opäť ju zodvihla. ,,To nebolo zlé," povzbudila som ju s úsmevom.
Takto to išla asi hodinu. Ruky ma už neskutočne boleli a Ignis bola unavená. Alex medzitým lovil ryby z jazera a opekal ich nad ohňom.
Ignis to už celkom išlo. Dokázala preletieť niekoľko desiatok metrov. No bude to stačiť? Ak budeme musieť ujsť, zvládne to? Celú dobu som mala nepríjemné tušenie, že sa tam niečo pokazí a pôjde skutočne o život.
Bola bezhviezdna noc a jediné svetlo poskytoval oheň. Usadila som za k nemu, aby som sa ohriala a vysilené ruky si zložila do lona. Ignis ku mne podišla, ľahla si vedľa mňa a hlavu položila na moje koleno.
Alex mi podal upečenú rybu napichnutú na konáriku. Na tú neutrálnu chuť som si už zvykla. Ignis hodil dve surové ryby a sám si vzal druhú upečenú.
Uložila som sa k spánku, zatiaľ čo si Alex vzal hliadku. Ignis sa schúlila pri mne a zadívala sa na mňa svojimi modrými očami.
,,Išlo ti to super," usmiala som sa, ,,raz, keď budeš už dosť veľká a silná, budeš vedieť lietať vysoko v oblakoch a preletíš i moria."
Jej myseľ prešla mojou a ja som ucítila jej radosť a hrdosť. Zavrela očká.
'Raz...' ozval sa v mojej hlave hrdý, no priateľský ženský hlas.
~❇~❇~❇~
OMG... Ignisino prvé slovo! 💕
YOU ARE READING
Ignis ༄ Odkaz dračích jazdcov
同人小說[❌] stop ─────────────────── Hovorí sa, že knihy vás môžu preniesť do rôznych svetov a vďaka nim zažijete neuveriteľné dobrodružstvá. Bethany tomu vždy verila, predsa len knihy zaberali väčšinu jej izby. Prosté čítanie sa však následkom nečakaného s...
