Ignis ༄ Odkaz dračích jazdcov

5. - Cítim sa ako magor

,,Erne!" zvolala som na kuchárku, keď som vošla do kuchyne, ,,nepoznáš niekoho, kto má skúsenosti s mágiou?"

,,Prečo sa pýtaš?" odvetila.

,,Rozprávala som sa s Roranom a povedal mi, aby som vyhľadala nejakého čarodeja alebo tak," vysvetlila som.

,,No," zamyslela sa, ,,najviac čarodejov je v hlavnom meste..."

,,...Ilirei ," dokončila som automaticky.

Odtrhla zrak od prace a zahľadela sa na mňa ,,Ako to vieš?" Zbledla som. Ach, ja som blbá. Mala som byť radšej ticho.

,,Ehm, len som to niekde začula." Erne si ma premerala skúmavým pohľadom, no nakoniec len pokrútila hlavou a vrátila sa k práci.

,,Ale ja nemôžem ísť do Ilireii," vzdychla som, ,,nemám peniaze, zásoby, koňa,... a ani by som tam netrafila."

,,Prečo sa vlastne chceš stretnúť s nejakým čarodejom?" spýtala sa.

Chcela som povedať, aby som sa mohla vrátiť domov, no zarazila som sa. Naozaj chcem ísť domov? Toto bol môj sen, tak prečo by som chcela ísť domov?

Potom sa mi pred očami vybavila tvár mojej najlepšej kamarátky, Veroniky. Čo asi teraz robí? Bojí sa o mňa? A čo moji rodičia? Hľadajú ma alebo si ani nevšimli, že som zmizla?

,,Potrebujem sa na niečo veľmi dôležité spýtať," povedala som nakoniec.

,,No, keď len spýtať, tak to by si mohla ísť za jednou bylinkárkou," zamyslela sa.

,,Bylinkárkou? Ako by mi mohla pom..." nechápala som, no vtom som sa zarazila. Vybavilo sa mi meno. ,,Myslíš bylinkárku Angelu?" povedala som neveriacky. Ona bola jedna z mojich najobľúbenejších postáv z knihy.

Kuchárka sa zatvárila prekvapene: ,,Ty ju poznáš?"

,,Ehm, áno," pokrčila som plecami, ,,tak, povieš mi kde ju nájdem?" Nahodila som psie oči.

,,Viem len toľko, že sa tento týždeň potuluje po Carvahalle a sem-tam navštívi Rorana, Katrinu a malú Ismiru." Okamžite som vystrelila zo stoličky a letela ku dverám.

,,Hej, kam si myslíš, že ideš?" zastavila ma Erne.

,,Nájsť Angelu."

,,A kto si myslíš, že uvarí obed?" Preletela som pohľadom po kuchyni. Lia bola preč, asi nakúpiť jedlo.

,,Ty?" typla som nakoniec. ,,Jasné, že my," zvolala som rýchlo, keď sa na mňa zamračila. Jej pohľad nebol až tak hrozný, skôr ma desil ten nôž v jej ruke. Kto vie, čo s ním chcela robiť? Aha, už viem, krájať zemiaky, koho by to napadlo?

Po uvarení obeda - čo skôr vyzeralo, ako by sme mali kŕmiť nejaké zviera - ma Erne konečne prepustila.

Vyšla som - oprava, vyletel som - z hradu ako neriadená strela a spomalila až pri prvých domčekoch.

Keď sa môj dych vrátil do normu, začala som sa prechádzať po Carvahalle. Bolo to naozaj pekné mesto, až na to, že stálo na mieste, kde predtým ležali mŕtvoly. Striaslo ma pri pomyslení, že tam, kde práve stojím, možno ležalo telo.

Pred sebou som zbadala sochu. Bol to chalan a drak. Vsadím sa, že to malo zobrazovať Eragona a Zafiru. To však nebolo to najzaujímavejšie. Na Eragonovej hlave totiž spala veľká hnedá mačka so špicatými ušami. Vyzeral však inak ako ostatné mačky. Vtedy mi napadol jeden z mojich najblbších nápadov.

,,Solembum?" spýtala som sa mačky, ,,si to ty?" Mačka - teda asi mačkolak - otvoril oko a zahľadel sa na mňa. Bolo červené...

,,Cítim sa ako magor," šepla som si, keď sa na mňa začali ľudia divne pozerať.

,,Ehm, ak si to ty, mohla by som ťa poprosiť, aby si mi ukázal, kde nájdem Angelu? Je to dôležité." Jeho oko sa lenivo zavrelo a v hlave som začula hlas.

'Môžeš.'

Keď som prekonala prvotný šok, spýtala som sa nahlas: ,,Môžem čo?"

'Poprosiť ma,' ozval sa pobavený hlas v mojej hlave.

To ako fakt? pomyslela som si. Prevrátila som očami. ,,Solembum, zavedieš ma, prosím, za Angelou?" Jeho oko sa znova otvorilo a zahľadela na mňa.

~❇~❇~❇~

V médiách je akože Solembum 😉